Dnes končíme spomínanie s Ľubovnianskymi novinami, ktoré uzatvárajú svoj 50. ročník. Veríme, že tak ako sa teraz často nadchýname nad množstvom informácií, fotografií, priam historických záznamov... a rozhodne si pritom nevšímame „novinárskych škriatkov“ či iný štýl a pohľad na novinárske i grafické remeslo, tak to možno bude aj v prípade ďalších generácií... Kultúrny dom v Starej Ľubovni v prvú aprílovú sobotu doslova praskal vo švíkoch. Folklórny súbor Ľubovňan, ktorý sa st

Aj po 150-tich rokoch od úmrtia môžeme oživiť spomienky na výnimočnú osobnosť nášho regiónu a počas Vianoc nech zažiari svetlo aj na jeho hrobe v Starej Ľubovni. VIANOČNÁ KOLEDA Ebenezer Scrooge, hlavná postava Dickensovho diela Vianočná koleda, je hnevlivý, lakomý, zatrpknutý, čudácky muž, ktorý miluje peniaze a nenávidí Vianoce. Jeho srdce tvrdé ako kremeň nikomu nič nežičí, ešte ani sebe samému. Zo svojho domu zlostne pozoruje rozsvietené okná okolitých domov, kde si ľudia

Mestskí poslanci súhlasili s odkúpením 3-metrového skalného monumentu, ktorý je venovaný pamiatke Mons. Viktora Trstenského, kňaza, ktorý pôsobil v Starej Ľubovni v rokoch 1933 až 34 a následne v rokoch 1969 až 1974, kedy bol donútený vtedajšou štátnou mocou z mesta odísť. Dielo vytvoril Anton Labjak z Oravského Veselého, ktorý rovnako ako Trstenský bojoval počas minulého režimu s náboženskou neslobodou. "Spolupracoval so Silvestrom Krčmérym a poznal sa aj s biskupom Korcom.

V priestoroch Ľubovnianskeho múzea pribudli štyri výnimočné exponáty - detské kočíky z minulého storočia, ktoré mapujú vývoj od 40-tych až po 90. roky minulého storočia. Ide o darované kusy od rodín, ktoré ich dlhé roky opatrovali ako vzácnu spomienku. VÝSADOU BOHATÝCH RODÍN Všetky nové exponáty sú značky Liberta, niekdajšieho najznámejšieho československého výrobcu detských kočiarov. Pripomína časy, keď sa spoliehalo na poctivé remeslo - kovové rámy, chrómované kolesá a eleg

"Zahraj tú moju! Cigán!“ boli slová, ktoré toryský primáš Lajko počúval najčastejšie. Poskladané vo vete zneli síce rozkazovačne a možno aj hanlivo, no muzikantovi pripadali ako to najzdvorilejšie oslovenie. Keď držal pod bradou husle, odrazu sa cítil byť jeden z „gádžov“, pre ktorých práve hral... Už len tá predstava si vyžadovala poriadnu mieru fantázie. Lajko bol totiž malý, zavalitý, s veľkou hlavou, z ktorej sa škerila neforemná tvár. Vrcholom úbohého vzhľadu, a to doslo

K najstarším druhom ovocných drevín v ľudových záhradách patrili jabloň a hruška, ktoré sa rozvinuli do mnohých odrôd. Vďaka dobrým stykom Uhorska a Talianska v minulosti sa aj na naše územie rozšírili nové ovocné druhy, ktoré postupne prenikli aj do ľudového prostredia. O pestovanie ovocia sa zaslúžili najmä vzdelaní mnísi, ktorí mali prístup ku gréckej a latinskej literatúre, ktorá opisovala spôsoby sadovníctva. Mlčanliví mnísi boli považovaní za znalcov pestovania ovocia.

Odhalili doteraz nepoznané. Príkladom toho, ako môže jeden impulz vyburcovať ľudí, je Gymnázium sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, kde informácia Staroľubovňana Ľubomíra Ogurčáka o 150. výročí úmrtia nášho významného rodáka Michala Chlebáka, kňaza z Kolačkova, ktorý pôsobil aj v Starej Ľubovni, vyburcovala pedagógov i študentov k skúmaniu histórie. Tým najpodstatnejším v tomto predvianočnom čase bolo Dickensovo dielo Vianočná koleda, ktoré preložil do slovenčiny práve M. Chlebák.

Keď Ondrejovi polnoc odzvonila meninovú párty, a popriala mu zaslúžený spánok, svojich prvých dní sa konečne dočkali aj milovníci posledného mesiac v roku – bradatého decembra.   Aj tento mesiac, rovnako ako hmlistý november je opradený množstvom legiend, výmyslov, poloprávd, nadprirodzených síl, schopných meniť sa na strigy, strigôňov a iné nežičlivé bytosti, minimálne ovládať čarovanie či uriekanie. Kohokoľvek. Aby som bol spravodlivý, musím zároveň však priznať, že do moje

Parížska kráľovská svadba medzi grófom Andrejom Zamoyským a princeznou Karolínou de Bourbon-Siciles z roku 1885 patrila dlho k zabudnutým udalostiam, ktoré mali pritom priamy dopad na históriu severného Spiša. Andrej a Karolína Zamoyskí okolo roku 1925. O významnej udalosti sa vedelo veľmi málo, podobne ako o samotnom sobášiacom sa páre. O ženíchovi sa vedelo približne len toľko, že v roku 1882 zakúpil hrad Ľubovňa, o neveste takmer nič. Bádanie Kataríny Chapuis Šutorovej o t

Archív Ľubovnianskych novín ukrýva obrovský zdroj informácií, fotografií... Mnohé sú cenné hlavne po rokoch, a to z čias, keď fotoaparát nebol samozrejmosťou. Vďaka dobovým zväzkom, v ktorých listujeme, si tak môžu mnohí pripomenúť svojich známych či blízkych. Jubilantka v kruhu rodiny Po 105-ročnej Márii Firerovej zo Šarišského Jastrabia a takmer 102-ročnej Margite Hraczovej zo Starej Ľubovne je Anna Compeľová (rod. Krivoňáková) z Jakubian pravdepodobne treťou najstaršou obč

V Ľubovnianskom skanzene sa žiaci preniesli v čase. Namiesto moderných tried ich tentoraz čakala trieda zariadená v duchu 1. Československej republiky, s portrétom Tomáša G. Masaryka, starými lavicami, tabuľkami a zvončekom, ktorým si kedysi učiteľ sám ohlasoval hodinu. Deti prišli na retro hodinu pripravené - priniesli si staré aktovky, šatky či predmety z truhlice svojich starých mám. A dokonca aj polienko na kúrenie, tak ako to museli robiť školáci v minulosti. ZÁŽITKOVÉ U

V marci tohto roku sme uverejnili v Ľubovnianskych novinách č.5/2025 dobovú fotografiu z archívu Pána Ernesta Schmögnera. Vtedy sme priblížili nostalgický pohľad do obdobia 70-tych rokov 20. storočia prostredníctvom záberu, na ktorom zapózovali fotografovi dve študentky na Popradskej ulici v Starej Ľubovni pred budovami č. 4 a 2. Na fotografii sa spoznala Staroľubovnianka Eva Reklová (na fotografii vľavo), ktorá vtedy prechádzala ulicou so sestrou Gabrielou Kristiníkovou. Obe

Spomienky na štúdium rodáka Pavla Nováka v rubrike Naše retro deti pokračujú zážitkami kedysi študentov tzv. jedenásťročenky, ktorí ani po rokoch nezabúdali na cenné stretnutia. Stretnutie v roku 1984, stretli sme sa pred 25-timi rokmi. O JEDEN ROK MENEJ V tých časoch sa zúžili zároveň požiadavky na počty profesorov, pritom sa zvyšovali počty študentov v triedach. Podstatné však bolo, že skrátenie štúdia o jeden rok (čo je 25 % časový úbytok zo študijných plánov či úväzkov),

Výber z knihy Moje vojnové stopy dnes končíme, zápisky Štefana Dubjela však pokračujú ďalším spomínaním na život po 1. svetovej vojne až do obdobia 2. svetovej vojny, po nej a až do roku 1968. Veríme, že tí, ktorí sa nadchli týmito autentickými spomienkami, si zadovážia knihu Moje vojnové stopy a cenné spomienky si dočítajú do konca. REKVÍRKA SA PREDČASNE SKONČILA Začiatkom mája prišlo do Prešova české vojsko za účelom rekvírovania zrna. Slováci nechceli ísť, tak prišli Česi.

K novembrovým dňom mám osobitý vzťah. Keď ničím iným tak len tým, že ako jediný mesiac v roku začína vždy a pravidelne slávnostne. Pre katolícku cirkev sviatočným dňom - Sviatkom všetkých svätých. Pre jej veriacich aj 2. november pokračuje spomienkovo, smerom k našim zosnulým príbuzným. Tento sviatočný  dvojdeň je po Vianociach a Veľkej noci tretí najdôstojnejší pre veriacich katolíkov. Spomíname na našich rodičov, starých rodičov i ďalších rodinných zosnulých, ktorých si ešt

Spomienky, objatia i mnohé zážitky sprevádzali výnimočné stretnutie rozvetvenej rodiny, ktorá nezabúda na svoje korene a predkov. V kultúrnom dome v Ruskej Voli nad Popradom sa 20. septembra uskutočnilo štvrté očakávané rodinné stretnutie potomkov Michala Kolcuna, narodeného v Ruskej Voli nad Popradom (1889 - 1991) a Anny Kolcunovej, rod. Štefančíkovej, narodenej v Obručnom (1898 - 1983). STRETLI SA POTOMKOVIA Toto stretnutie štyroch generácií, majúce pôvod v Ruskej Voli nad

Zápasnícky klub Wrestling Stará Ľubovňa si v tomto roku pripomína okrúhlych 40 rokov od svojho založenia. Pri tejto príležitosti jubilea sa stretli bývalí i súčasní členovia klubu. Spomínali na bohatú minulosť, ale preberali tiež vysnívanú budúcnosť. Zároveň sa ubezpečili, že jeho činovníci sa chcú aj naďalej venovať výchove mládeže a s ňou aj dosahovaniu najvyšších mét. OD ŽIVLENOSTI K FEDERÁLNYM MEDAILÁM ​Klub založený v roku 1985 začal svoju cestu vďaka zanietenosti jeho z

V dnešnej časti rubriky ponúkame farebnú fotografiu od neznámeho autora zhotovenú ešte v 90-tych rokoch minulého storočia. Fotograf stál na Zimnej ulici a zachytil napr. ešte pôvodnú kotolňu na Zimnej ulici, v pozadí hrad Ľubovňa.  Súčasný záber je z obdobia 11/2025, no dnes je objekt bývalej kotolne už zrekonštruovaný a nachádzajú sa v ňom rôzne prevádzky. Na križovatke pribudol menší kruhový objazd a hrad prešiel medzitým rozsiahlejšími premenami. Jozef Majerniček ml., foto

Tri dekády rokov si pripomenul Folklórny súbor (FS) Ľubovňan veľkolepým programom v sobotu 15. novembra v tunajšom Dome kultúry. Bol koncipovaný v duchu drotárskej tradície v regióne. FS Ľubovňan, ktorý pôsobí od roku 1995 pri Gymnáziu Terézie Vansovej v Starej Ľubovni, reprezentoval mesto, región i republiku na mnohých miestnych, štátnych i svetových podujatiach a festivaloch. Patrí medzi neodmysliteľnú zložku mnohých domácich podujatí, nechýba mu charitatívny rozmer. FS zal

Na prvý pohľad nežný šperk, v skutočnosti záhada plná histórie! V klenotnici Ľubovnianskeho hradu dnes žiari zlatý náhrdelník zo začiatku 19. storočia, ktorý ukrýva viac, než sa zdá. Za jeho jemnými líniami sa skrýva kráľovský pôvod, odkaz antických božstiev aj príbeh o záchrane pred vojnou. Z KUFRA DO VITRÍNY Podľa pracovníkov múzea bol náhrdelník počas druhej svetovej vojny ukrytý v kufri, čo mu pravdepodobne zachránilo osud pred rozkradnutím spolu s iným šľachtickým majetk