Ján Dzugas vracia dielam zašlú slávu. Učil sa od tých najlepších

Reštaurátor a maliar Ján Dzugas, ktorý o sebe skromne hovorí, že je len laik, dokáže zničeným dreveným či kovovým sochám prinavrátiť podobu, akú mali pred desaťročiami či dokonca stáročiami.

jeho malej dielni v Starej Ľubovni cítiť vôňu dreva, farieb a trpezlivosti - pretože práve tá je základom každej jeho práce.

ZÁKAZKY Z CELÉHO SLOVENSKA

Umenie ho sprevádzalo odmala. „Každý z nás dostal niečo do vienka, a keď človek zistí, čo má v sebe, mal by to rozvíjať,“ myslí si Ján, ktorému „sudičky“ nadelili hlavne cit k oprave umeleckých diel. Venuje sa najmä sakrálnej tvorbe - dreveným, sadrovým, kovovým, betónovým či liatinovým sochám, ktoré do jeho dielne prúdia z celého Slovenska. Medzi najčastejšie práce patrí dopĺňanie chýbajúcich častí, či už ide o odlomený prst, prasknutú drevenú ruku alebo napadnutie červotočom.

S REŠPEKTOM K HISTÓRII

Najviac si váži práve drevené sochy, tie sú podľa neho najvzácnejšie. Aktuálne pracuje na takejto soche Ježiška, ktorá má byť vystavená pred vianočným oltárom, je vyrezaná z jedného kusa dreva a prejavil sa na nej zub času, objavila sa tu prasklina a svoje spôsobil aj červotoč. „Drevo vždy pracuje,“ vysvetľuje, zatiaľ čo ukazuje, ako sa museli odstrániť staré nátery a doplniť chýbajúci palec. Každý krok je presne daný - očistiť, napustiť, zbaviť plesní a hniloby, vyspraviť, zaschnúť, brúsiť, naniesť základ, opäť brúsiť... a až potom prichádza farba. Popritom reštauruje aj krížové cesty, tie podľa neho patria medzi najnáročnejšie diela. Jednu z nich, starú 120 rokov a dovezenú z Ameriky, momentálne prerába pre obec Toporec. „Nedalo sa ju oživiť, tak ju maľujem nanovo, klasickú krížovú cestu, ale s rešpektom k pôvodnej podobizni.“

ZRUČNOSTI ZÍSKAL VO SVETE

Hoci má J. Dzugas dnes v dielni neustále plno práce, k remeslu sa dostal postupne a nečakane. Prvé väčšie skúsenosti nabral v Prahe, kde reštauroval staré hotely a fasády. Neskôr v Holandsku pracoval v stavebníctve, až kým sa nestretol s významným švédsko-holandským maliarom Urbanom Larssonom. Ten mu otvoril dvere do profesionálnej reštaurátorskej dielne svojej manželky. „Bola to pre mňa univerzita života, vidieť ich prácu - to bolo niečo úžasné!“ nadchýna sa umelec. Po návrate na Slovensko si otvoril vlastnú dielňu.

Dnes je v nej toľko práce, že musí ľudí od Vianoc doslova odmietať.

Reštaurátorské remeslo je podľa neho náročné, fyzicky aj časovo. „Je jednoduché namaľovať abstraktný obraz, ale zreštaurovať sochu - to si vyžaduje zručnosť a celé postupy. Je to pracné, prašné, niekedy silové. Ale musí sa to robiť s láskou a chuťou,“ prízvukuje umelec, ktorý používa akrylové, olejové, temperové farby, pasty aj holandské gity. Pri práci mu pomáha lupa so svetlom, aby vedel dokonale vyčistiť každý detail.

TVORÍ AJ VIANOČNÉ KULISY

Ján Dzugas nezaháľa ani vtedy, keď sochy schnú, venuje sa maľbe. Krajinky, portréty, zátišia - podľa požiadaviek ľudí. Popri tom maľuje aj veľké kulisy pre kostoly. Jednu z nich, vianočnú scénu s anjelom, dokončuje práve teraz. „Musí to byť milé, detské, aby to ľudí potešilo.“ Prvú časť, svätú rodinu, robil minulý rok, tento rok pribudla druhá, plná svetielok, hviezd a zimnej atmosféry. „Teší ma, keď ľudia povedia, že som urobil dobrú prácu. Robím to s radosťou a s vedomím, že tie sochy prežijú ďalšiu generáciu.“ A hoci tvrdí, že je len „laik“, ktorý sa učil od najlepších, jeho dielňa hovorí opak - z rúk mu odchádzajú diela, ktoré by mnohí označili za umelecký návrat v čase.

Foto: Alena Dudláková

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 25, 17. december 2025).