KEDYSI A DNES Haló, tu je Amerika! Pani Marta spomína na ľubovniansku telefónnu ústredňu

Rubrika Kedysi a dnes vyvoláva u našich čitateľov zväčša nostalgiu i spomienky. So svojimi sa s nami podelila čitateľka Marta Hajnalová zo Starej Ľubovne, ktorá si pri pohľade na historickú snímku Popradskej ulice z roku 1938 uverejnenú v minulom vydaní č. 4 (25. február 2026), spomenula na svoju mladosť a hlavne pracovné časy.

„Veľmi som sa potešila, keď som uvidela fotografiu a na nej Hasnerov dom, v ktorom bola kedysi na prízemí pošta. Tam som totiž nastúpila pracovať po maturite v roku 1959,“ reagovala pani Marta, rodená Zentková. Po rokoch si pospomínala na časy, keď pracovala v telefónnej ústredni. „Boli sme vtedy takým pojítkom medzi Starou Ľubovňou a ostatným, aj ďalekým svetom,“ vysvetlila nám naša čitateľka i to, ako to fungovalo v dobe, keď telefón vôbec nebol bežnou výbavou domácností. „Telefóny boli jednoduché, účastník mal takú korbličku, zakrútil ňou a nám v telefónnej ústredni spadla príslušná klapka. Tak sme ho spojili s tým, koho potreboval alebo dostal výzvu od rodiny, ktorá žila mimo, prišiel na poštu a my sme mu sprostredkovali hovor,“ priblížila kedysi pracovníčka telefónnej ústredne, ktorej ostala verná dlhých 38 rokov.

NONSTOP PREVÁDZKA

Pani Marta si živo pamätá aj na vtedy veľkú výnimočnosť - hovor z Ameriky. Telefónna ústredňa pritom vtedy pracovala nepretržite 24 hodín, v noci, počas sviatkov. Neskôr ešte pracovala aj na iných telefónnych ústredniach v iných mestách a v živej pamäti jej ostal aj rok 1968, kedy sa Stará Ľubovňa stala okresným mestom a vznikla Okresná správa pôšt a telekomunikácií, kde pracovala ako mzdová účtovníčka až do dôchodku.

Vzácne spomienky dnes má 84-ročná Staroľubovnianka aj na majiteľov domu pošty manželov Hasnerových, ktorí bývali na poschodí, tiež obyvateľov blízkeho domu rodiny Dlugolinských a nostalgické na rok 1977, kedy boli historické budovy na tejto ulici zbúrané.

To, že príde doba, keď bude mať každý mobilný telefón s nekonečným množstvom možností, si teda pracovníci telefónnej ústredne iste nepredstavovali ani v najodvážnejšom sne. Ako ale pripomenula pamätníčka - bola to krásna doba, hlavne osobného kontaktu s ľuďmi, ktorí prišli nielen telefonovať, ale radi sa podelili aj so svojimi pocitmi či radosťou z telefonického kontaktu s blízkymi.

foto.: dobová pohľadnica v zbierke Jozefa Majernička ml.

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 5, 11. marec 2026).