Prvé korčule slúžili lovcom zvierat, postupne sa začali využívať aj na zábavu

K zime patrí aj poriadny mráz a zamrznuté jazerá a rybníky. Prvé korčule, či skôr náradie, ktorým sa dalo lepšie pohybovať na zamrznutej ploche, patrili lovcom zvierat. Korčule lovcov, to boli veľké kosti zvierat zospodu dohladka obrúsené s vydlabanými dierkami, aby sa mohli pripnúť k nohe.

Takéto prehistorické korčule sa našli počas archeologických vykopávok v Nórsku, Švédsku a Holandsku. Prehistorické korčule môžeme vidieť aj na Slovensku, a to ako exponát v piešťanskom Balneologickom múzeu.

Z PRACOVNÝCH K ZÁBAVNÝM

V minulosti sa popri korčuliach z kostí používali aj drevené korčule. Tie mali široké využitie na zamrznutých vodných plochách, ale aj na nerovných miestach pokrytých ľadom, v Laponsku sa dodnes používajú na chodenie.

Zlom vo vývoji nastal s objavom železa. Kým v dávnej minulosti korčule slúžili ako pracovný nástroj, postupne sa začali využívať na zábavu. Ako prví ich začali využívať na túto činnosť Holanďania. V krajine, kde sieť kanálov kompletne zamŕza, sa korčuľuje masovo dodnes. Pozdejšie Angličania prevzali kovové korčule od Holanďanov, urobili na nich malú, ale rozhodujúcu zmenu. Kovový nôž mierne zakrivili, čo dovolilo robiť oblúky. Začalo sa rozvíjať „ozdobné“ korčuľovanie, ktoré postupom času prešlo do krasokorčuľovania.

DLHÁ ŽIVOTNOSŤ

Korčuľovanie má na Slovensku dlhú tradíciu aj v nezvyčajných priestoroch, aké ponúkala Dobšinská ľadová jaskyňa. Prvé zmienky o korčuľovaní v nej pochádzajú z roku 1881.

Medzi prvé korčule, ktoré si aj na Slovensku našli svojich priaznivcov, patrili klasické korčule „kvinťáky“. Korčuľa mala na hornej časti špeciálne čeľuste, ktoré sa prichytili k podrážke topánky a na pevno sa utiahli malou kľučkou. Na takýchto korčuliach vyrástli a učili sa stáť a pohybovať na ľade celé generácie. Vďaka tomu, že boli nezničiteľné, dedili sa po súrodencoch.

SÚŤAŽE, EXHIBÍCIE

Na začiatku 20. storočia vznikli aj v tatranských osadách prvé upravené ľadové plochy. Spočiatku sa na nich len rekreačne korčuľovalo. Príslušníci šľachty usporadúvali tradičné fašiangové korčuľovanie. Fašiangový karneval na ľade sa aj dnes teší veľkej obľube. V Starom Smokovci sa od roku 1906 hrával hokej, ktorý sa rýchlo udomácnil aj v iných tatranských osadách. Roku 1910 sa konali na zamrznutej hladine Štrbského plesa medzinárodné rýchlokorčuliarske súťaže a v tom období aj prvé krasokorčuliarske exhibície.

KORČULIARSKI PRIEBORNÍCI

V medzivojnovom období v roku 1925 bolo najväčšou športovou udalosťou usporiadanie Majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji. Majstrovské zápasy sa odohrávali tiež na zamrznutej hladine Štrbského plesa. V roku 1922 sa v Československu začalo korčuľovanie zotavovať. Podľa informácií z dobovej tlače bol založený Bruslařský svaz republiky Československej. Za priekopníka krasokorčuľovania vo Vysokých Tatrách je považovaný Josef Slíva. Otec bol Moravák a mama Slovenka.

Venovať sa krasokorčuľovaniu si vyžadovalo špeciálne korčule, ktoré sa dovážali a pre adeptov tohto športu neboli lacnou záležitosťou. Príležitosti sa chytil Slívov otec, kvalifikovaný železiarsky robotník, ktorý začal podľa predlohy korčule vyrábať, a tak sa k tomuto športu dostali aj jeho synovia. 11. januára 1925 sa v Banskej Bystrici uskutočnili prvé preteky v krasokorčuľovaní, ktorých sa zúčastnili súrodenci Slívovci.

Na pretekoch dominovali. Celkovým víťazom sa stal Josef Slíva, kedy získal svoj posledný titul. Na domácich klziskách kráľoval Slíva až do roku 1933. Josef Slíva vyštudovaný inžiniersky staviteľ spolu s bratom Antonom podnikali v oblasti stavebníctva. K ich najznámejším stavbám patrí Šport hotel na Donovaloch, ktorý bol daný do užívania v roku 1938. Korčuľovanie patrí na území dnešného Slovenska medzi najstaršie športové aktivity.

Spracovala Viera Mošoňová, Zdroj: Ivan Bohuš, Premeny tatranských osád

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 3, 11. február 2026).