Mesto Stará Ľubovňa vytypovalo na verejných trávnatých plochách mesta lokality, kde budú založené a ponechané kvetnaté lúky za účelom udržiavania prirodzenej vlhkosti pôdy, nakoľko zmenou klímy dochádza k vysúšaniu prostredia v mestskom priestore.
S myšlienkou ponechania trávnatých a lúčnych spoločenstiev sa mesto začalo zaoberať už minulý rok a túto myšlienku začalo rozvíjať a postupne realizovať do pilotnej podoby.
Lepšie podmienky pre včely a hmyz
„Vytypovali sme v meste lokality, ktoré slúžia ako lúky, na ktorých sa nebude kosiť, a tým by sme chceli trošku udržiavať vlahu prirodzene v prostredí a vytvoriť tak podmienky na biodiverzitu. Nie všetko musí byť neustále pokosené, takouto formou chceme aj skultúrniť a spestriť medziblokové priestory,“ opísal zámery Ľuboš Tomko, primátor mesta Stará Ľubovňa.
V dôsledku urbanizácie dochádza k zvyšovaniu zastavanej a spevnenej plochy na úkor vegetácie. To má za následok zmenu miestnej klímy a zhoršenie životného prostredia človeka. Ponechaním zelených lúk dôjde k vytvoreniu lepších podmienok aj pre hmyz, včely a iné opeľovače a rovnako dochádza k zvýšeniu prirodzených biotopov v urbanizovanom prostredí.
Budú sledovať reakcie obyvateľov
„Ide o nový trend, ktorý je zaužívaný aj v európskych krajinách a uchytil sa aj v slovenských mestách. Budeme pozorne vnímať reakcie ľudí, vzhľadom k tomu, že nie každý je s tým zatiaľ stotožnený, a radšej by mal všade vykosené niekoľkokrát ročne, ale tieto priestory, ktoré sa takýmto spôsobom teraz rekultivujú dokonca vyniknú krásnymi lúčnymi kvetmi, takže až sa to v teréne osvedčí a poľné kvety sa uchytia, budeme pokračovať v rozširovaní týchto lokalít ďalej,“ zhrnul plány primátor mesta.
Pilotnou lokalitou sa nateraz stala lúka pri starom cintoríne a lúka pri ZŠ na Komenského ulici. Podľa primátora mesta treba brať do úvahy taktiež celkovú komplexnú starostlivosť o zeleň v meste. „Cez sociálny podnik pracuje 9 koscov, ktorí kosia takmer 30 hektárov plôch, kosba je 3 až 4-krát ročne, takže takouto formou chceme aj trošičku odbremeniť kosenie, ale zároveň aj spestriť medzibytovkové priestory na sídliskách. V rámci vnútroblokov, ktoré sú momentálne v rekonštrukcii, sú aj priestory, ktoré naozaj budú slúžiť len na tento účel, to znamená, že nebudú sa tak intenzívne kosiť, respektíve nebudú sa kosiť vôbec,“ objasnil Ľuboš Tomko.
NÁZORY NA NOVINKU
- Uvítam, že sa niektoré časti nebudú kosiť, určite to bude aj lákadlom pre deti, keď si budú môcť pozrieť krásne rozkvitnutú lúku, je to niečo nové v našom meste, takže ja som za.
- Myslím si, že v okolí detských ihrísk by sa malo určite kosiť, aby to neohrozilo bezpečnosť detí, mimo nich môžu byť aj takzvané chránené miesta pre hmyz.
Nekosené plochy majú obrovský význam
- Ako úkryt a zdroj nektáru
- Pomáhajú preklenúť kritické letné obdobie - poskytujú tieň
- Poskytujú životný priestor omnoho väčšiemu spektru
hmyzu ako krátky trávnik, nakoľko rastliny tam môžu
zakvitnúť a vytvoriť plody
- Ekonomická úspora
- Zníženie prašnosti
- Ochladzovanie priestoru
- Ochrana rastlín, živočíchov
- Počas dažďov lepšie zadržiavanie vody
- Obmedzenie výparov
- Hmyz nájde útočisko a potravu v nepokosenej časti
Nové trendy v kosení
- Londýn vyčlenil viacero lokalít, v ktorých chce vypestovať lúky s poľnými kvetmi. Mestom má tiež viesť niekoľko kilometrov dlhý, dva metre široký pás divokej zelene, ktorý má slúžiť ako útočisko pre hmyz v čase, keď sa ostatná zeleň kosí.
- Praha sa zasa rozhodla vybrané územia prestať kosiť úplne, na iných zasa začne uplatňovať mozaikovité kosenie, teda vždy kosiť len časti územia. Tento trend sa preniesol aj do menších českých miest, kde taktiež vyčlenili záhony, kde sa nebude kosiť vôbec alebo sa bude zeleň sekať vo výške viac ako desať cm.
- Nemecko preferuje motýlie záhrady, vyčlenili tu väčšie plochy, kam úmyselne vysadili kvety pre motýle a včely.
- Bratislava s novými trendmi taktiež nezaháľa a v Karlovej Vsi vznikol projekt takzvaných nekosených kruhov, pri magistráte Nového mesta je zasa plocha s lúčnou zmesou a v meste možno nájsť aj viacero hotelov pre hmyz. Pribúdajú aj motýlie záhrady, teda záhony s postupne kvitnúcimi lúčnymi kvetmi, ktoré kvitnú od skoršej jari až do hlbokej jesene.
Jana Blašková, foto: Edvin Fazekaš
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 18 (11. máj 2022)