V básni sa spomína Stará Ľubovňa, Hniezdne i Nižné Ružbachy. Zatiaľ neznámy autor v nej zachytáva neľahké osudy Židov.
V marci boli pred mestskou galériou osadené mosadzné kamenné kocky obetiam holokaustu. Sú venované Anne Blayerovej a jej synovi Elemerovi, ktorí zahynuli vo vyhladzovacích táboroch. Kedysi boli vlastníkmi Provinčného domu a kníhtlačiarne. „Mesiac po tom, ako sme osadili dva kamene Stolpersteine, prvý pamätník od 2. sv. vojny venovaný bývalým židovským spoluobčanom, prišla správa s prosbou od nemenovaného profesora a režiséra z Varšavy. Jeho priateľ v Izraeli zverejnil v poľštine báseň neznámeho autora, v ktorej sa spomína mesto Stará Ľubovňa a obce Hniezdne i Ružbachy,“ povedala Marika Smreková. Podľa jej slov sa nazdávajú, že ide o autora, ktorý pochádzal z nášho regiónu či mesta.
CENNÉ INFORMÁCIE Z ARCHÍVU
Možno aj čitatelia Ľubovnianskych novín prispejú k cenným informáciám, napokon aj vo vyše 45-ročnom archíve často narazíme na zaujímavé informácie či fotografie. Napríklad v ĽN č. 1 z roku 1993 sme natrafili na fotografiu námestia s článočkom venujúcom sa židovskej komunite:
„Takáto idylická atmosféra bolo v tridsiatych rokoch v Starej Ľubovni. Na rohu ulice mal papiernictvo Blayer (teraz samoobslužná jedáleň hotela Dukla). Ľudia ho navštevovali aj po bohoslužbách, kupovali noviny – aj nemecké a maďarské. Vo vedľajšom obchode predával Ordelt potraviny. Ak sa pozornejšie pozrieme na fotografiu, vidíme pri chodníku benzínové čerpadlo. V hoteli Tatra sa na poschodí usporadúvali tancovačky pre mládež, dole bola krčma, ale aj miestnosť pre mestskú honoráciu. Majiteľom bol Hochbauer. V ďalších domoch predávali textil, mäso, zeleninu, priestor sa našiel aj pre krajčírstvo, cukráreň a železiarstvo. Ďalší hotel Koruna poskytoval aj ubytovanie, na poschodí bol úrad - kooperácia združenia remeselníkov.“
Nájdená báseň v poľštine
Ciągnie śmierć brzegiem lokomotywę
Ciężką, ogromną i dymu grzywę
dym, dym, dym, dym, dym, dym
niesie w niebiosa nad mapą świata
spalone biblie z gett wymiata
Wagony do niej podoczepiali
Płaczą w nich starzy, młodzi i mali
dudni i dudni, świat na zagładę
niesie zdyszana w szranki z Popradem
kto pierwszy, kto szybszy, kto prędzej, kto dziś…
doniesie ładunek na popiół, na krzyż
Nie ma już Żydów w Gniezdnem, w Rużbachach
w Starej Lubowni i w Starym Sączu
Naiwny pasterz im pomacha
gdy miną kirkut na Przyzamczu
Pan maszynista umorusany
węgla dorzuci w progach Bełżca
W ludzkich paprociach milkną psalmy
W ludzkich pokosach dudnią serca.
Voľný preklad do slovenčiny (M. Smreková)
Ťahá smrť pozdĺž brehu lokomotívu
Ťažká, obrovská a dymová hriva
dym, dym, dym, dym, dym, dym
nesie sa do neba nad mapou sveta
spálené biblie z get vymieta
K nej pripojené vozne
Plačú v nich starí, mladí aj malí
rachotí a rachotí, svet na zničenie
stráca dych v súťaží s Popradom
kto je prvý, kto je rýchlejší, kto je skôr, kto dnes ...
prinesie náklad na popol, na kríž
Nie sú už Židia v Hniezdnom, v Ružbachoch
v Starej Ľubovni i v Starom Sączi
Naivný pastier im máva
keď míňajú cintorín v Pryzamczi
Pán špinavý strojvodca
bude pridávať uhlie na prahu Bełżca
V ľudských papradiach stíchnu žalmy
V ľudských riadkov búši srdce
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 15 (21. apríl 2021)