Príbehy storočných žien v regióne/50 ROKOV s Ľubovnianskymi novinami

Archív Ľubovnianskych novín ukrýva obrovský zdroj informácií, fotografií... Mnohé sú cenné hlavne po rokoch, a to z čias, keď fotoaparát nebol samozrejmosťou. Vďaka dobovým zväzkom, v ktorých listujeme, si tak môžu mnohí pripomenúť svojich známych či blízkych.

Jubilantka v kruhu rodiny

Po 105-ročnej Márii Firerovej zo Šarišského Jastrabia a takmer 102-ročnej Margite Hraczovej zo Starej Ľubovne je Anna Compeľová (rod. Krivoňáková) z Jakubian pravdepodobne treťou najstaršou občiankou nášho regiónu. Jej vlastná sestra Katarína Dufalová má dnes taktiež požehnaný vek 96 rokov. Mária Compeľová však už v tomto roku oslávi storočnicu svojho života. A tak sme sa chceli dozvedieť o jej živote o čosi viac. Napríklad i to, ako ťažko sa už od útleho detstva musela prebíjať životom ako sirota. Možno aj preto sa vydala už ako 18-ročná, veď samota je zlá. Jej manžel bol invalid po bojoch v prvej svetovej vojne. Spoločne prežili celých päť desaťročí. Pani Compeľová je už vyše štvrťstoročia vdovou. Dnes býva s dcérou, vnukom a nevestou a štyrmi pravnúčatami v jednej domácnosti. Zo zdravotnej stránky sa cíti dobre, rodinní príslušníci jej venujú náležitú pozornosť. Jej blížiace sa 100-ročné jubileum chcú osláviť naozaj dôstojne. Zíde sa celá rozvetvená rodinka. (J.Š.)

Vojna jej vzala muža

V obci Forbasy uzrela 16. novembra 1895 svetlo sveta pani Katarína Simoníková, kde prežila neľahké detstvo a mladá sa vydala. No jej trúchlivý život pokračoval i ďalej. Hneď po svadbe manžel odišiel na vojnu a už sa nevrátil, zahynul na bojisku. Z prvého manželstva deti nemala. Neskôr sa znova vydala. S druhým manželom žili vo Forbasoch a mali 13 detí. Boli to ťažké časy. Otec, aby uživil početnú rodinu, chodieval za robotou ako murár. Matka zase prať a upratovať do domácností v Hniezdnom. Občas dostala trocha múky, slaninky, niekde šatstvo pre deti. Každé z detí navštevovalo ľudovú školu. Len čo dosiahli vek dospelosti museli sa rozpŕchnuť po službách a po robotách na Slovensku i v Čechách, aby odťažili rodičov od starostí s obživou. Dnes z trinástich detí ešte žijú štyria synovia a dve dcéry. Dlhé roky sa o matku vo Forbasoch starala dcéra Anna, ktorá jediná zostala doma. Od roku 1991 žijú obidve v domove dôchodcov - penzióne. Podľa mienky pracovníčok domova dôchodcov je obdivuhodné, že Katarína Simoníková je ešte natoľko pohyblivá - poprechádza sa občas i po chodbe a sama zvládne aj základné hygienické úkony. Pri príležitostí stých narodenín jej boli blahoželať niektorí členovia rodiny - sestrina dcéra, zaťovia a vnučka. S blahoželaním prišiel i starosta obce, poslanci, susedia a známi z Forbás, od ktorých dostala darčekový kôš. Foto: Terézia Šandrejová

(E.D.)

výber z ĽN, 1995

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 24, 3. december 2025).