Archív odhalil detaily o svadbe šľachticov: 140. výročie parížskej kráľovskej svadby

Parížska kráľovská svadba medzi grófom Andrejom Zamoyským a princeznou Karolínou de Bourbon-Siciles z roku 1885 patrila dlho k zabudnutým udalostiam, ktoré mali pritom priamy dopad na históriu severného Spiša.

Andrej a Karolína Zamoyskí okolo roku 1925.

O významnej udalosti sa vedelo veľmi málo, podobne ako o samotnom sobášiacom sa páre. O ženíchovi sa vedelo približne len toľko, že v roku 1882 zakúpil hrad Ľubovňa, o neveste takmer nič. Bádanie Kataríny Chapuis Šutorovej o tejto svadbe inicioval článok objavený vo virtuálnom archíve v roku 2014, ktorý podrobne opisoval civilný sobáš.

Deväť rokov trvajúci výskum následne pokračoval štúdiom bohatého rodinného archívu Carmen de Bourbon-Siciles, vnučky parížskeho kráľovského páru. Tá autorke výskumu počas štyroch rokov sprístupnila vzácne dokumenty. Následne študovala poľskú dokumentáciu, ako aj slovenské a zahraničné archívy.

Najväčší prínos v badaní priniesol objav predmanželskej zmluvy v Národnom archíve vo Francúzsku. Tento dokument umožnil detailný opis skutkového stavu snúbencov a ich rodín. Okrem toho, že obsahuje vyčerpávajúce odpovede na mnohé otázky, je pozoruhodný aj vizuálne - notárske zmluvy v druhej polovici 19. storočia kaligraficky vyhotovoval zručný pisár. Parížska kráľovská svadba mala priamy dopad na vznik moderných kúpeľov Vyšné Ružbachy a záchranu hradu Ľubovňa, a to vďaka bohatému venu nevesty.

SNÚBENCI

Nevesta - princezná Mária Karolína de Bourbon-Siciles sa narodila 20. marca 1856 v Neapole ako dcéra Františka di Paule a Márie Izabely Habsbursko - Toskánskej. Patrila do kráľovskej rodiny Kráľovstva Dvoch Sicílií, kde vládli v poradí najprv jej starý otec František I., strýko Ferdinand II. a nakoniec bratranec František II.

Zo šiestich súrodencov sa dospelosti dožili iba ona a jej najstaršia sestra Mária Antoinetta. V roku 1861, po páde Kráľovstva Dvoch Sicílií, musela s rodinou odísť do exilu.

Najprv našli útočisko v Ríme v paláci Farnèse, kde boli pod ochranou pápeža Pia IX., no v roku 1870, po pripojení Pápežského štátu k Talianskemu kráľovstvu, sa museli presťahovať do Bruselu, nakoniec našli útočisko v Paríži.

Ženích - gróf Andrej Przemyslav Konštantín Zdislav August Stanislav Kostka Adam Albert Zamoyski sa narodil 10. júla 1852 vo Varšave v Modrom paláci.

Bol najstarším synom grófa Stanislava Kostku Zamoyského ml. (1820 - 1889), najtalentovanejšieho poľnohospodára šľachtického pôvodu v Poľsku a jeho manželky Rózy (1831-1890) z rodu Potockých, jedného zo šiestich najbohatších a najvznešenejších poľských rodov. Dokonca aj hrad Ľubovňa si podľa spomienok Andrejovej najstaršej dcéry Márie v roku 1882 kúpil mladý gróf práve kvôli láske

k poľskej histórii a bohatej hradnej knižnici, ktorá sa, žiaľ, do dnešného dňa ucelene nezachovala. Andrej nemal najpevnejšie zdravie, často chorľavel na astmu a musel sa liečiť v kúpeľoch, najviac mu prospieval pobyt pri Stredozemnom mori.

Andrej a Karolína Zamoyskí v roku 1887.

LÁSKA NA PRVÝ POHĽAD

Prvé stretnutie mladého páru sa uskutočnilo 15. marca 1884 v Cannes, kam Andrej pricestoval pravdepodobne so svojím otcom k blízkym rodinným príbuzným - grófke Potockej a grófke Branickej. Už v deň príchodu boli pozvaní na divadelné predstavenie pripravené na počesť následníka francúzskeho trónu Filipa Orleánskeho. Veľkolepé dramatické predstavenie zorganizovala veľkovojvodkyňa de Luynes a korunovala ho honosným bálom. Medzi vybraným obecenstvom boli aj následníci trónu Dvoch Sicílií, gróf a grófka de Caserte, ktorých sprevádzala grófkina sestra Karolína. Mladý Andrej si grófku všimol hneď a podľa všetkého išlo o lásku na prvý pohľad. Korešpondencia zaľúbencov sa, bohužiaľ, nezachovala, okrem dvoch listov nájdených v Spišskom archíve v Levoči. Zvyšok bol pravdepodobne zničený po druhej svetovej vojne.

VVEĽKOLEPÉ ZÁSNUBY V LUZERNE

Oficiálne zásnuby sa konali 19. septembra 1885 v Grand Hoteli National v Luzerne vo Švajčiarsku. Veľkolepú oslavu zorganizoval César Ritz, známy hotelier a neskorší zakladateľ hotelov Ritz, ktorý v tom čase bol riaditeľom hotela. Karolínin otec gróf Trapani požiadal Césara Ritza o zorganizovanie zásnub s jedinou požiadavkou: „Musí to byť nádherné! Peniaze nie sú žiadnym problémom!“ Na organizáciu podujatia mal riaditeľ len dva dni.

César Ritz za krátky čas zabezpečil veľké množstvo sklenených pohárov, ktoré dal vymaľovať vo farbách rodiny de Bourbon-Siciles a rodiny Zamoyskej. Do každého pohára vložil sviečku a pohármi vyzdobil viac ako dvesto okien hotela. Karolína bola oblečená v krásnych vzdušných šatách šitých z modrého tylu s výstrihom do štvorca a krátkymi nariasenými rukávcami.

Po prepychovej večeri, ktorú určite pripravil Auguste Escoffier, významný šéfkuchár s prezývkou „kráľ kuchárov a kuchár kráľov“, sa tancoval kotilion. O polnoci sa vydal signál, aby zábava pokračovala v exteriéri. Na nábreží jazierka sa rozsvietili svetelné fontány a na hladine sa hojdalo dvanásť malých plachetníc vyzdobených benátskymi lampášmi. Uprostred týchto člnov vynikala väčšia loď s veľkým lampášom, v ktorom horela tisícka sviečok a na jeho skle boli namaľované spojené erby oboch rodov. Po ohňostroji sa ozvalo neapolské kvarteto s romantickým „Ó, sole mio!“ Na vrcholoch okolitých hôr vzplanuli vatry, ktoré hlásali celému okoliu oslavu zásnub mladého páru.

Elyzejská radnica, Paríž.

PRÍPRAVY, OHLÁŠKY, PREDMANŹELSKÁ ZMLUVA

Po zásnubách sa snúbenci rozlúčili. Andrej odcestoval do Poľska pripraviť svadobnú zmluvu a ohlášky, ktoré boli uverejnené 8. a 15. novembra vo Varšave. Karolína odišla s rodičmi do Paríža, kde boli ohlášky uverejnené dokonca trikrát. Z tohto obdobia sa zachovali iba dva listy plné láskavých slov a úcty, ktoré Karolína napísala Andrejovi. Opisovala v nich svoju nedočkavosť pred sobášom aj prípravu garderóby na príchod do nového domova.

V elegantnej rezidencii grófa de Trapani na Ulici de Montaigne číslo 11 v Paríži bola 16. novembra 1885 podpísaná predmanželská zmluva medzi Andrejom Zamoyským a Karolínou de Bourbon-Siciles. Zmluva bola uzavretá pred notármi Jozefom Lavignatom a Gustávom Frederikom Mahotom za účasti rodičov, súrodencov, príbuzných a svedkov. Úhľadne kaligraficky napísaná zmluva prekvapila svojím moderným spôsobom, aký sa používa vo Francúzsku dodnes, a odhalila mnoho doteraz neznámych skutočností o snúbencoch. Andrejov skromný osobný vklad tvorilo len oblečenie a osobné veci v hodnote 10 000 frankov. Jeho otec Stanislav Zamoyski mu však pripravil bohaté veno - hrad Ľubovňa s pozemkami s rozlohou približne 1200 hektárov (v hodnote 375 000 frankov), doživotnú rentu 11 250 frankov ročne (ohodnotenú na 112 500 frankov) a zabezpečenie ubytovania, stravy a služieb v hodnote 90 000 frankov.

Nevesta Karolína priniesla do manželstva osobné veci, šperky a diamanty v hodnote 40 000 frankov plus sľúbené veno 746 864 frankov z dedičstva po zosnulej tete a sestre. Toto veno však malo byť vyplatené až po navrátení zabaveného majetku talianskou vládou, čo sa nikdy plne neuskutočnilo.

Celkovo Andrej vstupoval do manželstva s majetkom v hodnote 587 500 frankov a Karolína s majetkom hodnoty 786 864 frankov.

Kostol Kongregácie Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Paríži, zámok Biron.

CIVILNÝ SOBÁŠ

Vzhľadom na francúzske oddelenie štátnych záležitostí od cirkevných boli naplánované dva sobášne obrady. Civilný sobáš sa uskutočnil 18. novembra 1885 na elyzejskej radnici v prestížnom 8. obvode Paríža. Prijal ich poslanec Koechlin-Swartz a starosta obvodu predniesol taktný úvodný príhovor.

V článku v novinách sa o.i. uvádzalo: „... nevesta vyzerala očarujúco v modrej sukni z vydrieho zamatu, s nariasenou hodvábnou vlečkou podšitou blankytne modrým saténom, s vydrím živôtikom prešívaným zlatou niťou a klobúkom z vydrieho zamatu s blankytne modrými perami. Po obrade mohli hostia obdivovať bohaté svadobné dary: nádhernú šperkovnicu, zlatý náramok s diamantmi, diadém z diamantových hviezd, diamantové náramky s rubínmi, diamantové brošne a mnoho iných cenností.“

Andrejovými svedkami boli knieža Władysław Czartoryski, bratranec gróf Ján Zamoyski a otec gróf Stanislav Kostka Zamoyski. Karolíninými svedkami boli švagor a bratranec Alfonz de Bourbon-Siciles, veliteľ Don Alfredo Dentice di Frasso, otec František de Paule de Bourbon a mama Mária Izabela Habsbursko-Toskánska.

REPLIKA SVADOBNÝCH ŠIAT - NA HRADE ĽUBOVŇA

Svadobné šaty boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené v Paríži, ktorý určoval módu pre celý svet. Po podrobnom badaní dalo Ľubovnianske múzeum ušiť možnú verziu šiat (sú súčasťou hradnej expozície).

CIRKEVNÝ SOBÁŠ

Cirkevný sobáš sa uskutočnil 19. novembra 1885 v kostole Kongregácie Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Paríži, ktorá v 19. storočí sídlila v zámku Biron. Karolína dobre poznala kongregáciu aj prítomné rehoľné sestry, ktoré sa počas dlhých rokov starali o jej výchovu a vzdelanie...

Už v deň svadby si Andrej odvážal manželku do rodnej zeme - do Ruska, keďže Poľsko v roku 1885 ako samostatný štát, neexistovalo. Prvá spoločná cesta novomanželov však neprebiehala podľa plánu. Večer po cirkevnom sobáši nastúpili do vlaku v Paríži, ale keď v noci prišli na „ruskú“ hranicu, Andreja zadržali. Colná stráž si ho pomýlila s jeho strýkom Andrejom Zamoyským, ktorý mal prísny zákaz pobytu na území Ruska. Medzi dvoma osobami bol päťdesiatročný vekový rozdiel, ale tento „detail“ si nikto nevšimol.

Karolína musela pokračovať v ceste sama do Varšavy, kde ju nedočkavo očakávala svokra Róza Zamoyska, ktorá ju materinsky privítala. Andrej prišiel vlakom na druhý deň a nedorozumenie sa vyjasnilo.

ŠŤASTNÉ MANŽELSTVO A OSEM DETÍ

Mladý pár prežil harmonický život medzi viacerými panstvami - v Podzamczi, pri Varšave, na hrade Ľubovňa a v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, ktoré vybudovali takmer do podoby, ako ich poznáme dnes. Narodilo sa im osem detí: štyria synovia - František Jozef (François, 1888 - 1948), Stanislav Kostka (Staš, 1889 - 1913), Gašpar (1893) a Ján Kanty (Jaš, 1900-1961) a štyri dcéry - Mária Jozefa (1887 - 1961), Mária Izabela (Róza 1891 - 1957), Mária Terézia (1894 - 1953) a Karolína ml. (1896 - 1968). Dvaja synovia zomreli v mladom veku - Gašpar hneď pri narodení v roku 1893 a Stanislav Kostka v roku 1913 ako dvadsaťštyriročný po tragickom páde z koňa.

Deti Andreja a Karolíny Zamoyských.

Andrej zomrel prvý v roku 1927, a to po 42 rokoch spoločného života. Karolína ho nasledovala o štrnásť rokov neskôr, keď skonala v kláštore varšavských kanonistiek, kde strávila posledné roky svojho života. Kostol zasvätený svätému Andrejovi aj budovy kláštora na Senátorskej ulici 18 boli v roku 1944 pri bombardovaní Varšavy zničené.

DOPAD NA MESTO A REGIÓN STAREJ ĽUBOVNE

Andrej Zamoyski stál za vybudovaním moderných kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch, bolo to jeho životné dielo. Ako astmatik poznal mnohé európske kúpeľné miesta a presne vedel, čo návštevníci potrebujú pre pohodlie a zlepšenie zdravia. V kúpeľoch pôvodne existovala len jedna prízemná budova pri jazierku Kráter z konca 17. storočia so šiestimi kabínami a drevenými vaňami. Voda sa čerpala priamo z Krátera drevenými rúrami. Andrej Zamoyski dal preto vystaviť moderné kúpeľné vily Mária, Tereza a Karolína (pomenované po dcérach), švajčiarske domky a nový kúpeľný dom so 40 kabínkami. Pridané boli dva bazény - zrkadlový kúpeľ pre ženy a pre mužov. Starý kúpeľný dom sa prestaval na obľúbenú reštauráciu. Táto zaujímavá stavba pri Kráteri vyhorela v roku 1929. Po 1. svetovej vojne Andrej Zamoyski plánoval ďalší rozvoj, ale v plánoch už pokračoval jeho syn Ján Kanty.

Andrej Zamoyski zároveň stál pri záchrane hradu Ľubovňa a veľkou mierou mu vďačíme za to, že na konci 19. storočia nebol úplne rozobraný. Po odchode posledného vlastníka, ktorý na hrade aj býval, grófa Raisza, prešiel hrad pod správu mesta Stará Ľubovňa. To nemalo záujem o renováciu hradu, ale o pozemky, ktoré s kúpou súviseli. Preto, keď sa miestne obyvateľstvo rozhodlo rozobrať hrubé hradné múry, aby využili kvádre z kameňov a tehly na výstavbu svojich chudobných príbytkov, tak im v tom nikto nebránil. Až kúpa hradu v roku 1882 zabránila tomuto ničeniu a Andrej s Karolínou si stále tíško priali hrad renovovať. Chceli ho upraviť na svoje bývanie, ale vzhľadom na množstvo vynaložených financií na výstavbu a údržbu kúpeľov Vyšné Ružbachy sa im to nikdy nepodarilo.

Počas ich pobytov na hrade bývali v kaštieli pod hradom. Nemožno ale povedať, že sa úpravám hradu vôbec nevenovali, svedčia o tom rozličné spomienky pamätníkov. O záchranných krokoch, ktoré sa na hrade počas 42 rokov zrealizovali, sa dozvedáme zo spomienok Otta Czerneckého. Z nich je jasné, že tieto úpravy slúžili na zatraktívnenie hradu Ľubovňa pre prvých turistov a Andrej Zamoyski ako prvý urobil z hradu turistickú destináciu v regióne. V spomienkach píše: „Andrej Zamoyski dal opraviť všetky strechy na hrade, opravená bola druhá zámocká brána ružbašským travertínom, postavila sa serpentínová cesta, ktorú vidieť aj dnes a okolo zámku bola vytvorená prechádzková cesta. Južne od zámku dal vysadiť sad s ovocnými stromami a na ostatné strany hradu dal vysadiť jasene a jedle. Zámok sa otváral pre každého turistu, a keď bol na hrade Andrej prítomný, tak ho osobne aj sprevádzal.“

Zdroj: Katarína Chapuis Šutorová, Parížska kráľovská svadba, vyd. Citadella 2023

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 24, 3. december 2025).