Jednou z prastarých tradícií Vianoc je bohaté, viac-menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na „Viliju“ a zas strojenie vianočného stromčeka – jezulanka, je pomerne mladá tradícia, siaha iba na začiatok minulého storočia.
Stromčeky ako ich už dnes nepoznáme
Z terénneho výskumu Ľubovnianskeho múzea v okrese vyplýva, že symbolom Vianoc bola slama (Čirč). V Plavnici a Údole stromčeku predchádzal „polazník“, ktorý mal vo Veľkej Lesnej názov „kvočka“. Polazníky boli vyhotovené zo žitnej alebo ovsenej slamy, zložené z ihlanov, zdobené staniolom a viseli na povale nad stolom. Vianočné stromčeky boli ozdobené veľmi skromne, a to jabĺčkami, perníčkami, oblátkami, sviečkami a do staniolu zabalenými orechmi alebo zemiakmi.
Podľa tradícií
Neodmysliteľnou súčasťou jedálneho lístka Vianoc bol kedysi cesnak. Konzumoval sa ako prvé jedlo po prípitku (gréckokatolíci). Podľa mladšieho rímskokatolíckeho zvyku sa po prípitku jedli oblátky s medom. Dôležitým jedlom bola polievka z kapusty a húb tzv. kapušňarka, v evanjelických rodinách v nej nesmelo chýbať údené mäso alebo klobása.
Medzi predpísané a obradné jedlá patrili bobaľky s makom. V mnohých obciach sa pripravovali aj cestoviny, hlavne pirohy s rôznymi plnkami. Ďalším jedlom boli rôzne kašovité jedlá hlavne z hrachu, šošovice a fazule. I napriek tomu, že ryba je súčasným tradičným vianočným jedlom, v minulosti sa v našom okrese podávala len sporadicky. Z vianočného stola si nemožno odmyslieť ovocie, sušené alebo čerstvé. Najviac sa konzumovali kompóty zo sušených sliviek, ale pridávali ich aj do iných jedál. Pri štedrej večeri sa konzumoval alkohol, naviac bola rozšírená hriata pálenka niekde aj ríbezľové víno.
Zvyky v obciach okresu Stará Ľubovňa
Počas vianočného stolovania sa nesmela piť voda, aby vtáčiky „nevypili“ všetky zrnká z kláskov (V. Lipník). Večeralo sa na prestretom stole pri svetle sviečok, ktoré boli vpichnuté do nádoby s obilím, ktoré sa na jar použilo na prvú sejbu. Pod stolom bola väčšinou slama, inde sekera alebo iný kovový predmet, ale i jarmo pre kravy (Jakubany, Údol). Nohy stola boli poviazané reťazou (Jarabina). Všetko to malo svoju magickú úlohu a symboliku. Pred večerou sa museli všetci poriadne vyumývať (doma alebo na potoku) a obliecť sa do sviatočného odevu. Štedrovečerná hostina sa začínala už okolo 15-tej hodiny, podľa zvyku, čím skôr večerajú, tým skôr z poľa pozbierajú (Šarišské Jastrabie, Jakubany). Inde sa začínalo s východom prvej hviezdy na nebi o 17-tej (Kolačkov, Hraničné, Jarabina). Najviac bolo zaužívané začínať o 18.00 h, keď zaznel hlas zvona na Anjel Pána. Gazda prichádzal do izby so snopom slamy a vinšoval rodine šťastné a veselé sviatky. Večeralo sa pokojne a od stola mohla odchádzať len gazdiná, aby prinášala na stôl jednotlivé jedlá, ktoré sa konzumovali prevažne z jednej misy. Pred a po večeri sa spoločne modlilo. Po odprataní na stole nechávali prázdny tanier pre mŕtvych (Podolínec). Zvyšný čas do polnočnej omše strávili spevom vianočných piesní. Rozdávanie darčekov sa u nás udomácnilo až po 2. svetovej vojne.
Po príchode z polnočnej omše sa v niektorých rodinách hodovalo na pečenom mäse, kačici, klobáse a pálenke (Kolačkov, Podolínec). V Novej Ľubovni a Chmeľnici tomu hovorili „Ježiškove krstiny“. Na Štedrý deň sa myslelo aj na dobytok, odnieslo sa mu po troške z jedál.
Pokoj a pohoda sviatočných dní a večerov bola a je príležitosťou na vzájomne návštevy a koledy, ktoré obsahujú priania dobra, zdravia, šťastia a požehnania.
Spracovala: Katarína Chapuis Šutorová
Zdroj: Adventné a vianočné jedlá v oblasti Starej Ľubovne (1992), Monika Pavelčíková
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskyh novinách č. 47 - 48 (15. december 2021)