V máji roku 2016 sme vás informovali o výnimočnom objave, pri ktorom zaplesalo každé srdce milovníka histórie. A to naozaj dávnej. V kostole sv. Mikuláša na historickom námestí v Starej Ľubovni sa pri bežnej a nutnej rekonštrukcii elektroinštalácie odkryli vzácne maľby zo 14. storočia! A čo sa tam deje teraz, v júli 2018? Boli sme sa pozrieť.
Historici a reštaurátori sa tešili o to viac, že postupne odkrývali ďalšie a ďalšie zachované časti fresky a výjavy Pašiového cyklu a v júli m. r. ich potešila aj blahoslavená Salomea, ktorú odkryli v hornej časti steny a iné výjavy, ktoré sú v dobrom a hlavne kompaktnom stave. Takýto objav prináša, samozrejme, aj mnohé povinnosti, a tak sa zároveň tunajší farský úrad musel riadiť pamiatkarmi a zháňať aj financie na reštaurovanie, aj projektové. Minulý rok prebiehal teda odkryv fresiek a túto sezónu odborníci spustili retuš, to znamená pokúšajú sa o výtvarné estetické scelenie maľby. Trpezlivosť, precíznosť, cit a odbornosť, to si isto vyžaduje momentálna, pre laikov, mimoriadne hĺbavá a takpovediac puntičkárska práca reštaurátorov. Zahĺbení so štetcami a inými drobnými nástrojmi (až sme mali pocit, že ich nesmieme vyrušovať) sú tu celé hodiny dvaja odborníci, asi tak ako možno v roku 1396 či inom (najneskôr v roku 1412) bol nejaký vážený maliar z cudziny s obrovským previsnutým klobúkom s perom na hlave s veľkou paletou v ruke, dobre zaplatený nejakým mestským alebo hradným mecenášom…. No a to, čo po stáročia naniesol na jeho (vtedy isto veľkolepé dielo) čas i človek, teraz opäť odkrýva obyčajná ľudská ruka. Fascinujúce!
Cestovanie v čase
No, tešíme sa, čo z toho povyskakuje,“ zasmial sa reštaurátor Juraj Gregorek (na fotografii) pri našej otázke, aké pocity má, keď odkrýva a dotvára dielo, ktoré pred mnohými rokmi položil na stenu presbytéria kostola neznámy umelec. Už vážnejšie dopovie, že ide o veľkú zodpovednosť, rozhodne tu nejde o nejakú komixovú omaľovánku (alebo dokreslenie obrazu horlivými farníčkami známe z médií), ale jednoducho to musí dýchať históriou a nestratiť autentickosť.„Deštrukcie maľby, výplne a vypadnuté miesta pomaličky spájame do malých fragmentov a pristupujeme k rekonštrukcii podľa dostupných analógií, a to aj väčších výpadkov,“povie reštaurátor a ukáže na miesto, kde vidieť práve väčší výpadok – chýba napr. ľavá noha kráľa. Podľa jeho viditeľnej pravej nohy sa tak doplní ľavá, resp. odborník sa pozrie aj iné nohy na freske. „Inšpirovať sa nedá ničím, treba vychádzať z originálu, ten je jedinečný a autentický. Rovnako aj staroľubovnianske nástenné maľby sú špecifické a jedinečné v rámci regiónu Spiša,“ vysvetlil nám J. Gregorek, ktorý v čase našej návštevy „pracoval“ na výjave Klaňania sa troch kráľov, ktorý bol k celému Pašiovemu výjavu zrejme dokreslený v malom rozsahu dejín, možno 10-tich rokov. Ako dodal J. Gregorek, podobná analógia sa nachádza v kostole v Podolínci, takže tam si môže trošku pomôcť tvárovými rekonštrukciami.„Ale nemôžeme zasahovať a domaľovať tváre a ruky, v podstate je to jedinečná maľba, my ju iba trocha podporíme.“S tým sa dá iba súhlasiť. A vidieť to už teraz, hoci reštaurovanie ešte nie je dokončené, pred oči súčasných farníkov sa naspäť dostáva výjav, ktorý tu dominoval v 14. storočí.
Dôležité aj pre turizmus Ako sme sa dozvedeli, Staroľubovňania môžu byť naozaj vďační za tento objav i za to, že sa maľba iba prekrývala omietkami pri prestavbách kostola, ktorá v prípade staroľubovnianskeho farského kostola bola naozaj bohatá. Väčšie zásahy jednoducho nenávratne pošlú naveky do zabudnutia akokoľvek vzácnu maľbu. Vidieť to napríklad v časti, kde je zobrazená Panna Mária, viedol tam elektrický káblik, a tak celá jej tvárová časť chýba. Zobralo sa proste dláto a… Ťažko ale toto možno vyčítať našim predkom, doba si vždy žiada svoje. „Neskoršie kostol premaľovali, koncom 17. storočia, možno už boli steny ošumtené, nevyhovovala kvalita,… tak tam namaľovali motív sv. Kláry a sv. Salomei, ktoré je blahoslavená dodnes, ale na freske je ako svätá. Pôsobila v Krakove, skôr ako regionálna svätica, objavuje sa ale veľmi málo, takže je to rarita aj v tejto vrstve,“ priblížil nám históriu prečítanú zo steny kostola ďalší reštaurátor Peter Koreň. Vypovedá o poľskom zálohu. Ako dodal P. Koreň, zaujímavé tu je, že sa odborníci dostali pod celú hranicu fresky, ktorá vymedzuje bývalú gotickú stenu, ktorá je už dnes nadstavená.
Jedinečnosť Uvedomiť si treba, že Stará Ľubovňa sa týmto objavom opäť posúva, aj v turizme. Z tohto obdobia gotiky je síce veľa diel, hlavne na Gemeri, v tak zachovalom stave je ale fresiek veľmi málo. Vďačiť tak treba za to, že v stredovekej, najstaršej fáze, sa takto kompletne zachovala aspoň táto severná stena kostola, ostatné boli totiž sanované a od 17. stor. bol kostol celý prebúravaný a rozširovaný, takže iba svätyňa – presbytérium, zostala v pôvodnom štvorcovom pôdoryse. Reštaurovanie teda finišuje, po malej pauze budú odborníci pokračovať v auguste. Tým to ale nekončí, odborníci nás potešili, všetkým známy tzv. Víťazný oblúk pri prvotných sondách odkryl ďalšie tajomstvá, našli sa tam gotické maľby… a na nich… Tiež budeme zvedaví a budeme vás informovať.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 28 (10. júl 2018)