Keď sa v roku 2005 rozhodli predstavitelia samosprávy organizovať pravidelné športové stretnutia mládeže, určite netušili, akej tradícii dali práve základ. Miniolympiáda partnerských miest Starej Ľubovne si totiž rýchlo získala takú popularitu, že aj ak keď z pôvodného kvinteta vypadla neskôr Svaljava, Vsetín, Polaniec a Nowy Sacz sa na kolotoči krútili ďalej.
Ten sa tak po štyroch rokoch opäť zastavil v meste pod hradom Ľubovňa, kde na 180 chlapcov i dievčat čakala atletika s troma loptovými športmi – basketbalom, volejbalom a malým futbalom.
Hoci šport tvoril, samozrejme, gro hier, Partnerstvo zďaleka nebolo len o meraní síl. Ako ešte pred začiatkom uviedla Helena Volková zo Vsetína, takéto stretnutia sú prospešné aj kvôli partnerskej spolupráci. „Som preto rada, že Stará Ľubovňa robí túto súťaž. Nielenže sa tak zoznámia žiaci medzi sebou a zmerajú si svoje športové sily, ale stretnú sa i dospelí – učitelia, kantori či členovia delegácií,“ dodala už Andrea Frňková, podľa slov ktorej tak človek spozná mesto, krajinu, nových priateľov… „A to je nezabudnuteľné.“
V podobnom duchu sa vyjadrila i Monika Plawska. Tá zo spoločensko-športového trojdnia odchádzala mimoriadne spokojná a vyzdvihla aj prijatie predstaviteľmi samosprávy. „Veľmi sa nám u vás páčilo. V atletike sme získali šesť medailí, vo futbale a volejbale dievčat sme skončili druhí, to nám však úplne stačí. Prišli sme sa tu totiž zabaviť a stráviť príjemné dni,“ nechala sa počuť pedagogička z Polanieca, ktorú mrzelo len to, že bolo málo času na spoznanie mesta. „Okrem športovísk sme tak toho veľa nevideli,“ priznala M. Plawska.
Rukolapný dôkaz, že sa na Partnerstve bavili tak športovci, ako i sprievodný personál.
Apropo, športoviská. Pretože členmi výprav boli ľudia s pozitívnym vzťahom k pohybu, došlo tiež na ich porovnávanie. A nevyšli sme z neho zle. Ako totiž uviedol Štefan Joštiak, od predstaviteľov partnerských miest organizátori počúvali chválu, že podmienky na šport sú v Starej Ľubovni veľmi dobré. „Všetky športoviská boli kvalitne pripravené. No vyzdvihol by som i rozhodcov, aj z radov seniorov – bývalých učiteľov telesnej výchovy, ktorí sa tejto úlohy zhostili maximálne zodpovedne,“ zhrnul pozadie hlavný organizátor hier, ktorý bol s ich priebehom spokojný. „Príprava na ne síce bola náročná, ale od slávnostného otvorenia bolo všetko, až na počasie, ktoré na atletike spočiatku nevyšlo, v poriadku.“ Keďže všetko na svete má svoj koniec, výnimkou nebolo ani Partnerstvo. Definitívnu bodku za ním napísal záverečný ceremoniál v Kine Tatra, počas ktorého sa, okrem dekorovania športovcov medailami, odovzdal usporiadateľský kolík ďalšiemu z miest. Nasledujúci ročník hier tak usporiada poľský Połaniec.
Najcennejší pohár necestoval preč
Veľký športový sviatok čakal v závere predminulého týždňa Starú Ľubovňu. Po štvrtý raz sa totiž na jej pôdu vrátili Medzinárodné športové súťaže mládeže jej partnerských miest. A hoci začali trochu „smutne“ – prudkým dažďom, pre domácu výpravu mali napokon tú najsladšiu príchuť.
Triumf staroľubovnianskych športovcov sa začal črtať už na atletickom ovále, ktorý občas pokropili studené kvapky. No tie nikomu zvlášť neprekážali. „Som u vás po prvýkrát a veľmi sa mi tu páči. Skvelá organizácia,“ vyznala sa pred kamerou Wiktoria Salamon z Noweho Saczu, na slová ktorej nadviazalo dievča v rovnakých farbách dresu, Katarzyna Lesniak: „Je tu dobrá atmosféra. Mestá síce medzi sebou súperia, všetko sa ale deje v priateľskom duchu.“
A pochopiteľne v rámci fair – play. O to viac potom mohli tešiť víťazstvá. „Škoda, že mi nevyšla kriketka, kde som skončila štvrtá, no guľa… tá je proste moja,“ žiarila spokojnosťou domáca Aneta Pastyrčáková, ktorá druhú v poradí (Martynu Sommer) prehodila o závratných 63 cm. Ďalšie zlato získali Starej Ľubovni Adam Čoma (60 m), Miroslav Müller (vrh guľou), Filip Dic i Natália Kollárová (obaja hod kriketovou loptičkou). A tiež šprintérska štafeta, v ktorej figurovalo aj najrýchlejšie dievča Partnerstva – Jana Malachovská. „Je to nezvyk, vlani som totiž skončila štvrtá. S časom 8.42 som veľmi spokojná, je to môj nový rekord,“ vyznala sa v cieli ôsmačka z Komenského.
Po atletike, v ktorej v oboch kategóriách dominovali Staroľubovňania, čakal mladých športovcov futbal, basketbal a volejbal. A práve pod vysokou sieťou sa zrodilo prekvapenie, ktoré v sebe nieslo domáci podpis.„Vaši chlapci dosiahli obrovský úspech, pretože porazili vicemajstrov Poľska vo svojej kategórii. Síce nám chýbali traja najlepší hráči, to však váš výkon vôbec neznižuje. Taký je šport – lepší vyhráva,“vyzdvihol výhru staroľubovnianskych volejbalistov Tadeusz Olszewski z Noweho Saczu. Keď tieto slová vyslovil, ešte netušil, že práve tento výsledok sa napokon stal tým povestným jazýčkom na váhach, ktorý rozhodol o celkovom víťazstve Starej Ľubovne. Druhý skončil N. Sacz, tretie priečka patrila Polaniecu.
„Pravdupovediac, v kútiku duše sme v to dúfali. V minulosti sa nám totiž podarilo viackrát zvíťaziť, a to aj na pôde iných miest. Máme však trochu problém s dievčenským volejbalom, ktorý sa nám vytráca, takže sme si boli vedomí toho, že v ňom dobrý výsledok neuhráme,“prezradil predsúťažné očakávania hlavný organizátor podujatia Štefan Joštiak. Na druhej strane, ako dodal, si verili v atletike, „a tiež vo volejbale chlapcov, kde badať systematickú prácu s mládežou.“
Okrem volejbalistov sa tiež vo veľmi dobrom svetle ukázali basketbalistky, ktoré hlavy sklonili len pred hráčkami N. Saczu. A skvelé zápasy odohrali i futbalisti. Tí síce obsadili „až“ tretie miesto, no vzhľadom na to, na akej úrovni sa tento šport nachádza v Poľsku či Čechách, sa o ňom nedá hovoriť ako o sklamaní.
Foto: Mário Veverka, Vladimír Zima, Ján Petrus
Pod to, že D. Faltičková prevzala za Ľubovňu víťazný pohár, sa podpísali i skvelí atléti, vrátane J. Malachovskej (na foto nižšie s číslom 2).
Článok bol publikovaný v ĽN č. 21 (29. mája 2018)