Lesníci a ochranári sa znova sporia o zásah proti lykožrútovi v národnej rezervácii TANAP. Dvanásť rokov po kalamite sa v postihnutej oblasti udržal najvyšší stupeň ochrany bez zásahu človeka, les sa pozvoľna obnovuje sám. Zostávajú tam však popadané stromy, v ktorých sa rozmnožuje lykožrút a napáda aj zdravé. (www.pravda.sk)
Hoci by sa bulvárnejšie médiá zaoberali skôr témou, že prsia už nie sú in a všetkých priťahuje ženské pozadie, prípadne, prečo do domácností nedorazil istý špeciál, v ĽN sa dnes pozrieme na lesy. A na lykožrúta. Ten totiž rozhádal nielen ministrov, ale i internet. „Všade, kde vyčíňajú lesníci, je skaza. Ide im len o ťažbu a zisk, všetko ostatné je klamstvo. Tak zdevastované územie ako som videl v národnom parku Poloniny, to je niečo hrozné,“ obhajoval postoj ochranárov i rezortu životného prostredia Sninčan Adam. Hneď však dostal odporúčanie, aby sa šiel pozrieť tam, kde bola kalamita z 90-tych rokov odstránená (napr. v Jasení). A porovnať to s takzvaným chráneným prostredím. „V národnom parku treba robiť také zásahy, aby sa zachoval v plnej kráse. Ak to znamená vyťažiť drevo po kalamite, proti môžu byť len zblbnutí mimovladkári, ktorí nemajú čo robiť,“ myslel si starší Popradčan, podľa ktorého Tatry nikdy neboli v takom katastrofálnom stave ako teraz. Na jeho slová ihneď nadviazal päťdesiatnik Pavol. „Presne tak. Súdny človek, čo v nich nedávno bol, pochopí, že súčasná situácia je neudržateľná. Miesto stromov ukazujeme návštevníkom popadané stromy a zvyšok v štádiu zakapania. Ochranári nech sa hrajú vo svojich záhradkách, veľhory patria všetkým,“ dodal muž z okresu, ktorý síce súhlasil, že človek by mal žiť v súlade s prírodou. No nechať si zožrať Tatry lykožrútom, je do neba volajúca hlúposť. „Treba konať, kým sa dá ešte niečo zachrániť. Za pomoc sa potom príroda odvďačí človeku novým životom a krásou.“
Myšlienka z internetu: „Lesy v Tatrách nie sú pôvodné, ale vysadené monokultúry začiatkom 20. storočia. Ak majú veľhory prežiť, potrebujú viac druhov drevín, nielen smreky.“
Foto: www.lesytanap.sk
Lykožrút hryzie aj v našich lesoch I keď je lykožrútova kalamita trápiaca už dlhšie Tatrancov obrovská, zďaleka nie je jedinou. Malý podkôrny hmyz totiž spôsobuje vrásky lesníkom všade na Slovensku, vrátane Starej Ľubovne. I keď zďaleka nie tak, ako v TANAPE.
„Naším šťastím je, že máme väčšie zastúpenie jedle. Smrek nám z celkovej výmery lesov tvorí len 22 percent,“ uviedol vedúci strediska lesného hospodárstva firmy EKOS Milan Sivuľka. Ako však dodal, menšie problémy sa nevyhli ani nám. „Je to pravdepodobne dôsledok minuloročného sucha. V mladších porastoch nám lykožrút napadol tenšie stromy, takže sa s tým pasujeme a drevo spracúvame. Nie je to ale hrozné,“ opísal situáciu v mestských lesoch M. Sivuľka, podľa ktorého tvorí ťažba v dôsledku lykožrútovej „kalamity“ len 10 – 15 percent z celkového objemu. Mimochodom, hoci sa to nezdá, nenápadný, 4-5 mm dlhý chrobák má v ekosystéme jednu pozitívnu funkciu – zaisťuje totiž dobrý zdravotný stav lesa. Dôvodom je, že napáda len staré, slabé a choré stromy. No len dovtedy, kým sa nepremnoží…