Členovia folklórneho súboru Staroľubovňan sa prvýkrát stretli na skúške 22. októbra v roku 2014. Onedlho tak spolu oslávia 5. výročie svojho fungovania.
Staroľubovňan momentálne navštevuje 25 stálych členov a celý folklórny súbor má tri zložky – spevácku, tanečnú a hudobnú. Primášom muziky je Stanislav Kacvinský a vedúcim súboru je Karol Zamiška. Ich repertoár sa zameriava na celé východné Slovensko. Členovia súboru sú z rôznych folklórnych oblastí, napr. rusínskej, goralskej, šarišskej. „Naším prvým tancom bol šarišský čardáš z Raslavíc. Neskôr sme mali tanec o Američanovi, ktorý sa vrátil z Ameriky. Máme tiež goralské tance, jeden je z Lackovej s pracovnou témou o košikároch. Druhý je o Goraloch, ktorí odchádzajú zo svojho kraja,“ povedala Darina Melegová, organizačná vedúcu súboru. Ostatným tancom je rusínsky s názvom Na odpuste v Čirči, ktorý im zostavil profesionálny choreograf. Práve s týmto tancom sa im po prvýkrát podarilo zatancovať si na vychýrených doskách vo Východnej. „Máme takú filozofiu a sme presvedčení, že keď budeme stále tancovať, tak nezostarneme. V začiatkoch nám veľmi pomohla Františka Marcinová, ktorá teraz vedie FS Vrchovina. Vďaka nej máme pevné základy. Náš tréning začína poriadnou rozcvičkou. Obsahuje nácvik jednotlivých prvkov a štýlov, pretože každý tanec je z inej oblasti. Chceme vystihnúť ich folklórny ráz, a preto im venujeme dostatočnú pozornosť,“ vysvetlila D. Melegová. Repertoár im je šitý na mieru a zodpovedá aj ich veku. „Nehráme sa na mladých, ale tancujeme tance, ktoré sú o ľuďoch v našom veku. Snažíme sa o autenticitu a vyhýbame sa štylizovanému tancu,“ ozrejmila líderka súboru.
Kroje sú dôležité Prvým krojom, ktorý si každý člen zakúpil sám, bol kroj z Raslavíc. „Je takou pomyselnou „vstupenkou“ k nám do kolektívu, pretože, ak si už niekto zadováži kroj, myslí to s folklórom naozaj vážne. Je to totiž drahá záležitosť. Postupne sme získavali dotácie a mali sme aj veľkú podporu mesta. Taktiež si odkladáme peniaze z vystúpení a investujeme ich do tvorby nových choreografií a krojov,“ dodala D. Melegová. Keď nacvičovali tanec z Čirča, choreograf Slavomír Ondejka si všimol ich zanietenosť a lásku k tancu a pozval ich do Východnej. „Najprv sme si mysleli, že ideme tlieskať do publika. No on nás vyviedol z omylu a povedal, že ideme tancovať. Pozvanie nás tak vzpružilo a namotivovalo, že sme tancovali do úmoru. Do detailov sme pripravili kroje, dokonca sme sa učili naškrobiť a založiť si čepce,“ opísala D. Melegová. Podľa jej slov má každý ozajstný folklorista v srdci túžbu, aspoň raz vystúpiť na pódiu vo Východnej. „Keď sme boli mladí a tancovali sme v Ľubovňane, tak aj my sme stále dúfali, že raz sa nám to snáď podarí. No súbor sa rozpadol, povydávali sme sa, poženili pozakladali, sme si rodiny a nikto nepredpokladal, že raz sa nám splní sen, v ktorý sme kedysi v mladosti verili. V deň vystúpenia sme boli trošku bojazliví, no keď sme si obliekli kroje, razom zmizol strach a povedali sme si, že si to ideme užiť, lebo táto jedinečná chvíľa sa už nemusí zopakovať,“ dodala D. Melegová, ktorý sa už stal súčasťou aj mnohých mestských programov.
foto (FS Staroľubovňan)
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 33 (10. september 2019)