Január bol na väčšine Slovenska teplotne nadpriemerný. V záznamoch pozorovateľa SHMÚ Štefana Pekára, ktorý sa počasiu venuje už 35 rokov, nenájdeme taký údaj, ktorý by prekonal tohtoročné januárové štatistiky.
Štefan Pekár (na fotografii) je správcom meteorologickej stanice v Plavči od roku 1983. Každodenná činnosť, ktorú vykonával denne v presných časových intervaloch o 6.37, 13.37 a 20.37 h, spočívala z merania všetkých teplotných hodnôt. Po automatizácii plavečskej meteostanice sa jeho práca obmedzila iba na pozorovanie oblohy, meranie zrážok, snehovej pokrývky, vodnej hodnoty a rýchlosti vetra. ,,Som akýmsi kontrolórom správnosti merania teplôt. Údaje, ktoré zaznamenajú automatické teplomery, sa porovnávajú s hodnotami, ktoré nameriam na klasických teplomeroch. Odchýlky nie sú veľmi výrazné,“ opísal Š. Pekár, ktorý sa okrem duálneho merania stará aj o údržbu priestorov automatickej stanice SHMÚ v Plavči. Namerané hodnoty zároveň hlási telefonicky do strediska v Poprade, odkiaľ sa údaje posielajú do centra – Bratislavy. Ako podotkol pozorovateľ počasia, príslovia a porekadlá, ktorými sa kedysi riadili naši predkovia, už dnes, zdá sa, neplatia a sú skôr pre zábavu. Dôkazom toho sú aj tohtoročné januárové teploty, ktoré boli na dané ročné obdobie abnormálne. Z teplotných zápisov môžeme konštatovať, že takéto teplé počasie nebolo v našom regióne za ostatných 35 rokov. Priemerná denná teplota sa v januári pohybovala na úrovni -0,1°C. Pre porovnanie, minuloročná priemerná denná teplota v januári bola mínus 8,5°C. Počasie bolo v januári skúpe aj na zrážky, počas celého mesiaca ich bolo iba 7,7 mm s 2 cm výškou snehovej pokrývky, aj to iba počas 9-tich dní. Pre zaujímavosť, v rovnakom období minulého roka bol počet zrážok takmer trojnásobný (21,7 mm) a snehová pokrývka siahala do výšky 48 cm. Okrem roku 2015, kedy bolo zrážok až 76,4 mm s 27-centimetrovou snehovou pokrývkou počas celého roka, má januárová zrážková činnosť klesajúcu tendenciu.
Musíme si zvyknúť Na mrazivé zimy, ktoré boli typické v minulosti, si podľa slov Š. Pekára musíme odvyknúť. ,,Počasie sa v našom regióne zmenilo a výrazne k tomu prispela aj veterná kalamita, ktorá postihla Tatry v roku 2004. Od tej doby je u nás počasie stabilnejšie. Zaznamenal som menší počet búrok, menej zrážok a aj poveternostná situácia sa stabilizovala.“ Ako ďalej dodal, ,,čoraz viac sa vyskytujú nárazové a intenzívne búrky, ktoré často spôsobujú lokálne záplavy, a to najmä na malých potokoch.“ Dôsledkom toho je nielen spomínaná kalamita v Tatrách, ale aj výrub lesov, ktorý môžeme pozorovať v celom okrese. ,,Ak sa následky počasia neprejavia tu, určite sa tak stane niekde inde,“ povedal Š. Pekár, ktorý ako príklad uviedol svoju osobnú skúsenosť. ,,Keď som bol pred 18-timi rokmi v americkom meste New York a padol tam centimeter snehu, ktorý ale za hodinu zmizol, všetci boli z toho unesení. Teraz je tam polmetrová snehová pokrývka bežná.“ Vrtochy počasia môžeme očakávať aj v najbližšej dobe. Aj keď si skúsený pozorovateľ netrúfne odhadnúť presný charakter počasia, predpokladá, že zima ešte posledné slovo nepovedala a jej mrazivý, aj keď krátky výkrik, ešte určite v blízkom čase pocítime.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.6 (13. február 2018)