Paličkovanie je jedna z najstarších techník ručných prác, patrí ku klasickému ľudovému umeniu, ale nikto sa ju nenaučí za dva večery. Šikovná paličkárka vykúzli však nejednu krásnu a stále modernú čipku či ozdobu.
Týždeň tvorivosti a stretnutí pri ručných prácach v Starej Ľubovni dopadol k maximálnej spokojnosti, tak zo strany samosprávy i Klubu dôchodcov. Potešené boli i deti základných škôl, ktoré prišli z Centra voľného času i študenti z Gymnázia Terézie Vansovej a spolu s dôchodkyňami objavovali čaro ručných prác. Veľa záujmu vyvolalo práve paličkovanie.
Náročný skvost
„Asi pred jedenástimi rokmi sa uskutočnila v Starej Ľubovni výstava Klubu čipkárok z Košíc a Prešova, tunajšie ženy to veľmi zaujalo a zrodil sa nápad pozvať známu čipkárku Ivu Vanžúrovú z Čiech ako lektorku základného kurzu paličkovania. Následne sa ženy začali stretávať,“ ozrejmila zrod stretnutí paličkárok v Starej Ľubovni Dana Kollárová.
To, že paličkovanie nie je práve najjednoduchšia technika, potvrdila Eva Kovalčíková: „Nevedela by som ani vyčísliť za aký dlhý čas je dielko pod rukami hotové, všetko je to o tom, ako sa vám napríklad pri práci sedí, či vládzete, je to naozaj náročnejšia technika. Dá sa to ale zvládnuť, len to treba mať v srdiečku, vtedy sa darí.“
Pandémia bola nekompromisná i voči týmto umeleckým stretnutiam, a tak sa čipkárky po dlhšej pauze znova stretli v Klube dôchodcov, aby sa popýšili svojou tvorbou, zrealizovanou počas tohto náročného obdobia.
Sestra paličkovanej čipky
Frivolitková čipka – frivolitkovanie je pevná, uzlíková technika, pri ktorej sa viažu uzlíky a pracuje sa maličkým člnkom.
„Pri paličkovaní je používaných veľa nití, veľa paličiek, pri tejto technike máme v ruke len člnok a v zásade hladkú niť a jemné ruky. Technika sa rozvíjala najmä na pánskych dvoroch a v kláštoroch, kde sa ženy nevenovali tvrdej ťažkej práci, takže mali jemné ruky, boli väčšinou bohaté a mali teda pekné, jemné a kvalitné nite,“ predstavila techniku frivolitkovania Helena Roháčová.
Podľa vyjadrení senioriek je to skôr oddychová technika, nenáročná na príslušenstvo. Potrebný je len člnok, háčik, nožničky či priadza a chuť realizovať sa.
Príprava je dôležitá
Realizácia paličkovanej čipky začína zvolením si podvinka, kresby, ktorú ideme paličkovať. Druhým krokom je výber farebnosti diela (jednofarebné, viacfarebné) a následne vzoru, podľa toho či ideme robiť čipku plátenkom, poltárom, krútenými pármi... Je veľmi veľa vzorov, s ktorými je možné pracovať, preto je potrebné si dopredu nachystať, čo sa bude v danej čipke realizovať. ANKETA: AKO PRIŠLI NA CHUŤ PALIČKOVANIU?
Anna
- Paličkujem približne päť rokov, najkratšie z paličkárok nášho klubu, ale cítim sa medzi nimi veľmi dobre. Vzhľadom k tomu, že som robila pri zrode ľudského života, moje motívy sú najčastejšie z oblasti pôrodníctva, napríklad tehotná žena, bábätko, ale rada robievam i sezónne motívy, vianočné či veľkonočné. Veľmi rada pracujem s farbami... Vyberám si aj rôzne techniky, aby to dielko nebolo také univerzálne.
Dana
- Paličkovaniu sa venujem už veľmi dlho. Sú to nekonečné hodiny a človek to nemôže robiť celý deň, hoci by možno aj chcel. Mám zopár pekných vecí, ktoré sa mi podarili a veľmi sa z nich teším. Nápady čerpám z časopisov, a keďže dobre poznám tú techniku, ovládam možnosti a hranice, aj sama si už niečo nakreslím. Až potom idú na rad nite, množstvo špendlíkov a trpezlivosť.
Eva
- Inšpiroval ma časopis Dorka, v ktorom som objavila techniku paličkovania, ale vtedy, žiaľ, nikto túto techniku neovládal, nerobil. Až raz cez osvetové stredisko, tuším pred 20 až 25 rokmi pani Irina Nováková začala s paličkovaním a tam sme sa naučili jeho základy, bolo nás vtedy päť žien. Je to podobný štýl, ako keď sa robili niekedy domáce koberce - vodiaca niť a osnovné nite, kde každú jednu treba prejsť.
Mária
- Ak pri paličkovaní strávite pár hodín denne, je to taký relax pre človeka, že po tom práca ide od ruky. Nápady čerpám najmä z časopisu, kde skúsenejšie paličkárky uverejňujú svoje návrhy a tým spôsobom môžeme tieto kresby, podvinky aj my cez časopis používať.
Helena
- Technike frivolitkovania sa venujem asi 8 - 9 rokov a dostala som sa k nej cez paličkovanie. V dôchodku som začala paličkovať a potom ma kolegyne presvedčili, aby sme sa naučili aj frivolitkovať. Túto techniku ovládali a ja ju taktiež veľmi odporúčam všetkým, pretože je jednoduchá, aj fyzicky nenáročná. Usadíte sa, narovnáte chrbát, môžete sa aj oprieť a frivolitkujete.
Jana Blašková, foto: autorka, ĽMS
Článok bol zverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 21 (1. jún 2022)