Uplynulo tridsaťtri rokov od tzv. Nežnej revolúcie. K hlavným iniciátorom udalosti vedúcej k pádu komunistického režimu patrili práve odhodlaní študenti. Mladých, ale i starších sme sa opýtali, čo im napadne, keď sa povie dátum 17. november 1989 a aký je ich pohľad na jeden z kľúčových okamihov histórie našej krajiny.
Katarína Martonová (33 r.)
- Predstavím si voľnosť, slobodu prejavu. Vždy si spomeniem na to, ako mi ocino vravel, že aj ja som sa toho zúčastnila. Síce len v kočíku, keďže som mala pol roka, ale bola som tam. Som vďačná za tento deň. Dalo sa dokopy veľmi veľa ľudí toho istého názoru a bojovali za to, čomu verili, bez násilia, bez zbraní. Je dôležité pamätať na všetko, čo sa udialo v minulosti, aby sme sa zlého v budúcnosti vyvarovali a mali sa z čoho poučiť. Tým, ktorí túto udalosť znevažujú, by som popriala, aby žili v tej dobe a skúsili si, aké to bolo. Potom by prišli na to, že by si mali vážiť to, čo máme teraz – človek môže ísť kam chce a rozprávať sa s kým chce. Mnohí si však demokraciu zamieňajú s anarchiou, čo je veľmi zlé.
Gabriel (18 r.)
- Chladný jesenný večer s tisíckami ľudí v uliciach Prahy. Keď som bol dieťa, registroval som ten dátum zvýraznený v kalendári, no nemal som poňatia - čo znamená. Vďaka dejepisu a internetu som neskôr porozumel jeho významu. Nežná revolúcia podľa mňa patrí medzi najdôležitejšie udalosti Slovenska. Zmenila nielen formu vlády, ale aj zmýšľanie ľudí, sociálne pomery a priniesla nové možnosti pre každého občana. Je ťažké odhadnúť, ako by bez nej Slovensko vyzeralo, no myslím si, že by prišla tak či tak, len s tým rozdielom, že by možno nebola nežná. Iné krajiny nemali toľko šťastia ako my.
Ružena Kuzárová (41 r.)
- V mysli sa mi vynorí jasné posolstvo - zmena režimu - diktatúra končí, začína demokracia, ktorej sa učíme dodnes. Mala som vtedy osem rokov a bola som žiačkou základnej školy. Vnímala som, že sa niečo deje, ale ako dieťa som si vážnosť týchto udalostí neuvedomovala. Je vzácnosťou, že revolúciu 17. novembra možno nazývať nežnou. Mali by sme si vážiť fakt, že nedošlo ku krviprelievaniu, ale zvíťazila cesta mieru. Je smutné, koľko ľudí v minulom režime trpelo, okolo 68 000 ľudí bolo politicky väznených a inak prenasledovaných. Je dôležité hovoriť o minulosti našim deťom, pretože práve na nej staviame náš súčasný život. Buďme ľuďmi nádeje, lebo dnešná doba ju veľmi potrebuje.
Jiří Hrešan (18 r.)
- Napriek tomu, že Nežnú revolúciu poznám a, samozrejme, pre mňa veľa znamená, priznám sa, že by som na to bez pripomenutia zabudol. Prvýkrát som sa s dátumom 17. november stretol vďaka názvu ulice, na ktorej stojí naše gymnázium. Neskôr som sa s témou Nežnej revolúcie stretol v médiách a sám som si dohľadal detaily, ktoré ma zaujímali. Dôležité pre mňa je, že sa udiala a daný režim skončil. Je potrebné poukazovať na to, že je možná zmena politickej orientácie krajiny aj bez ozbrojeného konfliktu a bez straty veľmi veľkého množstva životov.
Katarína Melcherová (17 r.)
- Predstavím si slobodu. Nie však tú, ktorú dostanete už pri prvom nádychu, ale takú, ktorú si ľudia museli vybojovať. Prvýkrát som sa s týmto dátumom stretla ako malé dieťa. Môj dedko si zakladal na dejinách a záležalo mu na tom, aby jeho vnučka vedela, ako vyzeral svet predtým, ako sa doň narodila. Aby vedela, že sloboda je dar, ktorý nie je vždy dopriaty a za ktorý treba bojovať. Nežná revolúcia nie je pre mňa len pojem. Niečo, čo sa vyučuje. Sú to pre mňa spomienky na rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili to, o čom ja len počúvam. Pre mňa samú je dôležité vyjadriť svoj názor a taktiež, aby bol každý názor vypočutý. Preto som vďačná za to, čo sa v roku 1989 stalo, i keď to vyžadovalo veľa obety.
Alexandra Chamillová, foto: archív Michala Petriláka
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 44 (23. november 2022)