Zo soboty na nedeľu (26. – 27. októbra) sa zmenil letný čas. Ručičky hodín sme posunuli z tretej hodiny na druhú ráno. Ako to vlastne je s týmto posúvaním času? Čo to je čas?
Čas plynie… Pojem ČAS prenasleduje ľudí na každom kroku a odnepamäti. Nijakému monarchovi či mocenskej skupine sa ho nepodarilo dostať pod kontrolu. Nemožno ho uchopiť, spomaliť či zastaviť. Koľko ľudí by chcelo s časom narábať podľa svojej vôle, ale ten je neúprosný a odnepamäti plynie vo vesmíre vždy len dopredu. Súčasťou vesmíru je aj naša matička ZEM, ktorej obiehanie okolo Slnka i vlastná rotácia okolo svojej osi udávajú všetkému živému i neživému svoj časový poriadok. Pohyby Zeme – striedanie ročných období, dňa a nocí ustálili základné biologické rytmy rastlín i živočíchov žijúcich na zemeguli. Pre ľudí v dávnej minulosti nebolo veľmi dôležité merať plynutie času. Pre ich bežný život im stačil východ a západ Slnka, teda striedanie aktivít počas dňa a oddychu počas noci. Príroda sa v rôznych kútoch Zeme riadi tzv. MIESTNYM slnečným časom, preto si na jeho meranie človek zhotovil prvé primitívne meradlo – SLNEČNÉ HODINY. V minulosti to ľuďom úplne postačovalo. V priebehu dňa si všímali umiestnenie Slnka na oblohe a podľa jeho polohy si organizovali aj svoju prácu. S rozvojom ľudskej spoločnosti však bolo treba zdokonaľovať aj technické zariadenia na meranie času. Pribudlo meranie času podľa dĺžky horenia sviečok, vodné a presýpacie pieskové hodiny.
Neskôr skonštruovali chronometre- zariadenia, ktoré merali čas viac-menej rovnomerne a bez závislosti na polohe Slnka. Je zaujímavé, že ešte v polovici 19. storočia používalo každé mesto svoj čas podľa toho, aký druh chronometra si zadovážilo a aký šikovný a presný bol majster, ktorý sa o taký stroj staral. Väčšinou sa tieto „hodiny“ umiestňovali na viditeľné miesto a čas sa oznamoval rôznymi zvukovými, svetelnými alebo grafickými spôsobmi. Nie každá usadlosť si mohla hodiny zadovážiť, preto ešte dodnes v niektorých lokalitách zvolávajú k večernej modlitbe kostolné zvony.
Jednotný čas Lenže pokrok sa nedal zastaviť. Človek koncom 19. storočia objavil silu pary, a tak vznikol parný stroj a neskôr železnica. Vo Veľkej Británii začali vlaky jazdiť z jedného mesta do druhého, a tak miestne chronometre umiestnené na vežiach alebo námestiach ukazovali rôzny čas – bolo ich treba po celej trase vyladiť tak, aby ukazovali rovnako. Mestá, ktoré ležali na východe krajiny, videli Slnko vychádzať skôr ako na západe krajiny. Bolo treba vypracovať cestovný poriadok s odchodmi a príchodmi vlaku do jednotlivých miest. Vznikla potreba vytvoriť „jednotný čas“ pre všetky mestá na trase vlaku. Lenže vznikol problém – ktorý miestny čas sa má použiť? Samozrejme, meraním času sa zaoberali astronómovia, a tak sa dohodlo, že observatórium pri univerzite v meste Greenwich by to mohlo vyriešiť. Ako vieme zo zemepisu, naša zemeguľa je rozdelená na rovnobežky a poludníky a tzv. „nultý“ poludník umiestnili tak, aby prechádzal cez ich mesto. Od tohto poludníka smerom na východ ideme bližšie k východu Slnka a naopak, ak ideme na západ od východu Slnka, vzďaľujeme sa. Prvé zavedenie tzv. štandardného času nastalo 1. decembra 1847, kedy sa hodnota miestneho času z mesta Greenwich prenášala do iných miest na železničnej trati pomocou prenosných chronometrov (hodinových strojčekov). Tento čas dostal aj svoje pomenovanie. Nazvali ho RAILWAI TIME, teda „železničný čas“ slúžiaci pre potreby cestujúcich na železnici. Z neho si potom „odkukávali čas“ aj jednotlivé mestá. Čas sa začal od augusta 1852 postupne zjednocovať v celej krajine pomocou ďalšieho vynálezu – telegrafu. Už v roku 1855 používalo tento čas 98 % verejných hodín vo Veľkej Británii. Samozrejme, že tento vývoj v meraní času neostal len v Británii. Železnica v Amerike mala ešte väčšie problémy, lebo šírka kontinentu v smere východ-západ je niekoľkokrát väčšia. Vyriešilo sa to najprv v roku 1883 určením piatich časových pasiem a až v roku 1918 ich oficiálne schválil americký kongres. Lenže kontakty s krajinami sa pomocou lodnej a leteckej dopravy ďalej rozrastali a bolo potrebné vyriešiť meranie času na ďalších častiach zemegule – bolo potrebné zaviesť tzv. SVETOVÝ ČAS. Tento problém riešili matematici i astronómovia z rôznych krajín sveta.
Medzinárodná meridiánová konferencia ho v roku 1884 schválila do dnešnej podoby a v roku 1929 ho prijala väčšina významných štátov (Nepál ako posledná krajina ho prijal až v roku 1956). SVETOVÝ ČAS je definovaný na základe rotácie Zeme a miesta na poludníku, buď na východ, alebo západ od nultého greenwichského poludníka. A tak, kým príchod Nového roka začínajú ako prví oslavovať obyvatelia tichomorských ostrovov, my si na otvorenie šampanského musíme počkať dosť dlhú chvíľu.
Prečo striedanie? Dnešnej modernej dobe, žiaľ, spôsob merania odvodený od rotácie Zeme už nepostačuje. Na presnosť merania času sú kladené veľké požiadavky, preto sa musel nájsť iný spôsob merania času. Je odvodený z kmitania atómových hodín.
A ako to je s používaním letného – zimného času? Prvé návrhy na lepšie využitie denného svetla pochádzajú z roku 1907. Letný čas prvý raz pokusne zaviedlo v roku 1916 niekoľko európskych krajín (Švédsko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Anglicko, Rusko, Spojené štáty). Všeobecná energetická kríza v 70. rokoch 20. storočia vyvolala požiadavku na znižovanie spotreby elektrickej energie, a tak sa v Európe začal znovu zavádzať letný čas. Jeho účelom bolo čím viac využiť denné svetlo, a tak ušetriť elektrickú energiu pri osvetľovaní pracovísk a škôl. U nás bol znovu zavedený až v roku 1979. Letný čas sa používa najmä v miernom pásme, lebo v tropických krajinách a v polárnych oblastiach nemá žiaden význam (polárny deň trvá na severe až pol roka a na rovníku je slnko vždy nad hlavou).
Zavedenie letného času však nie je prirodzené a skoková zmena času dvakrát do roka prináša značné komplikácie v doprave, energetike a v iných odvetviach. Ukazuje sa, že živé organizmy majú zabudovaný tzv. biologický čas a tieto skokové zmeny času pôsobia veľmi negatívne na ľudí. Spôsobujú im zdravotné a psychické problémy. Čo teda s tým? Pretrvávajú aj dnes ekonomické dôvody na tieto časové posuny? Ukazuje sa, že pri dnešnej technike, používaní účinných zdrojov svetla a globálnom prepojení energetickej siete začína byť úspora energie posúvaním času bezvýznamná.
Došli sme do stavu, keď letný čas treba zrušiť. Lenže sú tu ďalšie problémy: Ktorý čas budeme celoročne používať? Názory ľudí sú rôzne, jedným vyhovuje letný čas, iným zase zimný! Jedni uprednostňujú skoršie vstávanie, iní si radšej pospia…Veľa ľudí je zamestnaných v službách a tí majú posunutú pracovnú dobu viac k večeru, poľnohospodári sa riadia skôr prírodnými cyklami, stavbári majú iné požiadavky. A tak by sme mohli prechádzať všetkými rezortmi. Vážnym problémom sú psychické záťaže u najmladšej generácie, teda u detí a školákov. A ktorý čas budú používať v našich susedných krajinách? Nebude potrebné meniť čas vo vlaku pri ceste do Viedne alebo na vianočné trhy do Nového Targu?
Nuž, uvidíme, ako sa to všetko vyvinie… Je ale takmer isté, že súčasný systém dvojakého času je prekonaný a skončí pravdepodobne v októbri 2021. Dovtedy však je jasné (ak nechceme zmeškať do práce) museli sme si prestaviť „sobi cajgariky“ z 26. na 27. októbra.
Rudolf Roman, foto: ilu.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 40 (29. október)