Obec Forbasy blízko Starej Ľubovne žije prípravou na oslavy, ktoré sú naplánované na nedeľu 22. augusta. Dôvodov na pripomienku významných udalostí obce s vyše 450 obyvateľmi je hneď niekoľko - 710. výročie prvej zmienky o obci (1311), 300 rokov uctievania si plastiky Krista na kríži (najstaršia sakrálna pamiatka – polychrómovaná drevorezba z roku 1721) a 140. výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru.
„Táto oslava bola minulého roku preložená kvôli pandémii. Tentoraz je situácia priaznivejšia, prídu aj naši partneri zo susedného Poľska a budú ocenení dlhoroční členovia Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý je v obci veľmi nápomocný a mimoriadne aktívny,“ doplnil starosta obce Michal Hanečák a pripomenul aj ďalší dôležitý aspekt výnimočnej akcie, a tým je uvedenie do života novej, vyše 200-stranovej publikácie. „Je pre nás významná o to viac, že obec doteraz žiadnu takúto knihu nemala, navyše ani nijako inak zdokumentovanú históriu, keďže jej archív sa stratil,“ doplnil starosta obce, ktorá sa rozrastá, stále má dosť záujemcov, ktorí si Forbasy vyberajú za miesto na život, aj z blízkeho okresného mesta.
ZREVITALIZOVANÉ NÁMESTIE OBCE
Súčasťou osláv bude aj predstavenie zrevitalizovaného námestia obce. „Revitalizáciou sme upravili zanedbanú časť obce a umožnili sme nadobudnúť atraktívnejší charakter a v rámci turisticko-rekreačného využitia aj plnohodnotné použitie. Navrhnutou úpravou sa dosiahlo skvalitnenie prístupu k jednotlivým objektom a vytvorili sa podmienky bezpečného, pohodlného a bezbariérového pohybu peších v obci. Chceme, aby sa tu cítili príjemne miestni i návštevníci,“ podotkol prvý muž obce a načrtol i ďalšie plány, pokračovať chcú v budovaní čističky odpadových vôd, svoje si žiada materská škola i kultúrny dom.
„Prioritou nateraz je obchod s potravinami v obci. Ľuďom, hlavne starším veľmi chýba a je pritom veľký problém zohnať do takýchto menších obcí prevádzkovateľov,“ poznamenal starosta, ktorý verí, že do konca roka si už budú môcť občania obce nakúpiť priamo v dedine.
PRVÁ HNIHA O FORBASOCH
Svetlo sveta by na oslavách vo Forbasoch mala uzrieť aj nová publikácia, a to po vyše 5-ročných prípravách. Kniha podporená PSK, obcou a jej autorkou Juditou Leščinskou, rodenou Dubjelovou, sa zameriava prevažne na 50. - 60. roky 20. storočia. Čo (ne)vieme o minulosti dediny, jej predkoch a dialekte – to je názov knihy, ktorá je obohatená o cenné dobové fotografie.
Autorka prácne zbierala informácie od pamätníkov, ale dôležitým zdrojom jej boli doslova poklady, ktoré zachovali jej starí rodičia pochádzajúci z obce Forbasy. „Môj dedo zapisoval skoro každý týždeň svoje spomienky a tiež moja mama. Objavila som taký záznamník,“ načrtla kedysi učiteľka, ktorú v snahe nenechať zapadnúť prachom tieto cenné informácie síce pribrzdila ostatné roky pandémia, nie však v odhodlaní dať na papier cennú históriu obce. V knihe sa autorka venuje aj športovej a ochotníckej minulosti, nechýba pohľad na školstvo, cirkev i tradície a kroj obce. Nevynímajúc výnimočnosť Turoňov, typických pre obec. Venuje sa aj rodine, bývaniu, gazdovaniu v minulosti...
VÝNIMOČNÉ OSOBNOSTI OBCE
„Okrem zápiskov po predkoch som zbierala informácie od najstarších obyvateľov obce,“ dodala J. Leščinská, ktorú, ako pripomenula, starší obyvatelia nepriamo donútili, aby sa pustila aj do zbierania slov vo forbaskom dialekte. Publikácia tak obsahuje 2 500 nárečových slov, ktoré sú rozdelené podľa tém. Nové dielo v grafickej úprave Mareka Hrebíka zachytáva aj výnimočnosti obce i významné osobnosti a počiny miestnych. „Málokto vie, že za miesto na život vo Forbasoch si zvolil Ján Čepiššák, zakladateľ Ľubovnianskeho múzea alebo, že naši rodáci pomáhali stavať známemu Jozefovi Murgašovi v Amerike vysoké veže na zachytávanie signálu. Alebo to, že obec mala i významné architektonické prvky, akými boli jedinečné ramšády okolo okien a dverí,“ naznačila autorka. V publikácii, ktorých historické fotografie upravoval Michal Duffala a novú farebnú fotodokumentáciu poskytol Marek Simoník, je toho oveľa viac, cenné sú informácie o predkoch dnes významných osobností i počiny mnohých miestnych, vrátane vymenovania všetkých starých názvov chotárov. V týchto dňoch už nové dielo putuje do tlače.
Autorka knihy i zástupcovia obce veria, že sa tak podarí uchovávať spomienky na minulosť, ktorú hlavne si chcú uctiť na slávnosti 22. augusta, ktorá by okrem slávnostného rázu mala ponúknuť aj program a spoločenské aktivity. Všetko samospráva pripravuje podľa pokynov tunajších hygienikov.
Súčasť ženského kroja (hore), aj tomu sa venovala autorka knihy. Žiaľ, mužský kroj sa v obci nezachoval, zrejme to bolo aj pod vplyvom príchodu mnohých chlapov z Ameriky, ktorí skoro vymenili kroje za obleky.
PARTNEROM PRI VYDÁVANÍ ČLÁNKU JE OBEC FORBASY
Foto: archív autorky knihy, obce
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 29 (11. august 2021)