Tragická smrť mladého človeka zasiahne spoločnosť nepripravenú, a preto dokáže zraniť aj zdanlivo nezaujatých ľudí.
Náhly úder naberá na sile v menšej komunite, kde sa minimálne z videnia každý s každým pozná. Prvotné prekvapenie takmer v zapätí prechádza do ľútosti nad zmareným mladým životom, ku ktorej sa súčasne pripája aj spolupatričnosť s pozostalými.
Uvedomujeme si ich ohromnú bolesť a hľadáme možnosť, ako aspoň o trošku ubrať ich trápeniu. Od nepamäti je najjednoduchším prejavom sústrasti účasť na poslednej rozlúčke s milovanou osobou.
ŤAŽKÁ RANA OSUDU
Starú Ľubovňu paralyzovala takáto správa 6. apríla 2024, ale jej účinok bol znásobený trojnásobne. Vyhasli životy mladých, aktívnych dievčat, ktorých stratu nebolo možné prehliadnuť. Navyše všetky tri pochádzali z rodín výrazne sa zapájajúcich do života komunity. Preto nikoho neprekvapilo množstvo ľudí, ktorí sa zhromaždili na novom cintoríne v stredu 10. apríla. Nikto z žijúcich si nepamätá tak početný smútiaci sprievod, aký zaplnil ulice mesta, keď sme sa lúčili s našimi dievčatami Katkou, Luckou a Sofiou. Ani jedno oko nezostalo v tento deň suché a, žiaľ, ovládol srdcia všetkých zúčastnených. Kiež by sa takáto udalosť už nikdy neopakovala a tento smutný deň bol v histórii posledným...
TISÍCKA ĽUDÍ NA POHREBE ČETNÍKOV
Určite to isté si želali obyvatelia Starej Ľubovne pred 101 rokmi, keď na starom cintoríne pochovávali dvoch mladých tragicky zomrelých četníkov. Z historických prameňov vieme, že v utorok 7. augusta 1923 sa tu zišlo „asi tisíc hláv“, čo bolo k vtedajším pomerom naozaj veľmi veľa. Sčítanie ľudu z roku 1939 nám prezrádza, že Stará Ľubovňa mala vtedy 2282 obyvateľov. Nechajme teda prehovoriť pamätníka, ktorý túto udalosť zapísal a pozrime sa na smútočný sprievod očami našich pradedov a prababičiek: „Pohreb obidvoch usmrtených konal sa v utorok dňa 7.8. 1923 o 12. hodine v Jakubanoch. Miestny gréckokatolícky farár obidve rakvy v kostole vykropil a vykonal smútočný cirkevný obrad, tzv. panichiom. Na to sa pohrebný sprievod uberal do Starej Ľubovne, kam boli obidve mŕtvoly na prianie rodičov prevezené. Pri Starej Ľubovni čakalo 12 družičiek. Rakvy boli zložené z vozov a každá z nich bola nesená šiestimi družičkami striedajúcimi sa so šiestimi četníkmi, ktorí okolo rakvy vytvorili pohyblivý špalier. Za rakvami kráčali otcovia a dvaja bratia zosnulých, potom veliteľ oddelenia kpt. Viktor Šemora s nadpr. výk. Oswaldom Krátkym a por. výk. Čeňkem Zavřelem, na to 38 četníkov a hojne civilného obyvateľstva oboch pohlaví. Tak prišiel sprievod až do kostola v Starej Ľubovni, kde rímskokatolícky farár rakvy znova vykropil a vykonal pohrebné obrady. Potom sa uberal pohrebný sprievod podľa vyššie popísaného poradia na miestny cintorín v Starej Ľubovni, pričom sa k sprievodu pripojili aj zástupcovia všetkých úradov v Starej Ľubovni a nespočetný zástup obecenstva. Na cintoríne vykonal farár znova pohrebné obrady, po ktorých spustili rakvy do spoločného hrobu. Nad hrobom predniesol kpt. Šemora patričný príhovor, čím pohrebné obrady boli ukončené. Priebeh pohrebu bol veľmi pekný, dojemný a dôstojný. Obidvaja četníci tešili sa vďaka svojej milej povahe obľube ako u obyvateľov Jakubian, tak aj Starej Ľubovne a hlavne ich tragická smrť sa bolestne dotkla širokej škály obyvateľstva, takže účasť obyvateľov, hlavne v Starej Ľubovni bola neobvyklá. V Jakubanoch sa pohrebu zúčastnilo asi 300 hláv a v Starej Ľubovni asi 1000 hláv oboch pohlaví. Vence na rakvy zomrelých venovali: zemské četnícke veliteľstvo pre Slovensko, príslušníci četníckeho oddelenia v Kežmarku, statkár a majiteľ četníckej kasárne v Jakubanoch Alfréd Probstner, úradníci parnej píly v Jakubanoch, družičky zo Starej Ľubovne a nevesta četníka na skúšku Kunovského. Celkom bolo venovaných 10 vencov. Vence zemského veliteľstva a četníckeho oddelenia boli opatrené stuhami v štátnych farbách s príslušným nápisom a venovaním. Ostatné vence mali väčšinou stuhy biele. Mimo tu boli na rakvy položených asi 12 kytíc. Všetky kvetinové dary boli nádherné. Z četníctva sa zúčastnili: veliteľ oddelenia z Kežmarku kpt. Viktor Šemora, okresný četnícky veliteľ z Levoče Oswald Krátky, okresný četnícky veliteľ zo Starej Ľubovne Čeněk Zavřel, ďalej 5 vrchných strážmajstrov a 33 strážmajstrov, teda celkom 41 príslušníkov četníctva. Četníci boli zo staníc v Kežmarku, Tatranskej Lomnice, Spišskej Belej, Holumnice, Levoče, Mníšku n/Popradom, Podolínca, Jakubian, Malého a Veľkého Lipníka.“
Pavol Mišenko, foto: archív
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 15, 17. apríla 2024)