Hrob dvoch četníkov na starom cintoríne ožil návštevou 4. augusta, na deň ich úmrtia a stého výročia. Iba donedávna sa pritom vôbec nevedeli okolností ich predčasného odchodu zo sveta.
Miestni historici a seriál v Ľubovnianskych novinách Četnícke pamäti z pera Pavla Mišenka priniesli verejnosti odhalenie záhady roky na zemi ležiaceho náhrobného kameňa, pod ktorým spočinuli telá dvoch mladých ľudí. A to 29-ročného strážmajstra Jána Fábera a 23-ročného čatára Jozefa Kunovského, ktorí zomreli v roku 1923 v službe v Jakubanoch pri nešťastnom výbuchu granátu. A túto informáciu dostali aj súčasní policajti a na podnet bývalého riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni Jána Deveru sa ich zanedbaný hrob zrekonštruoval a urobilo sa tam pietne miesto, ktoré bude slúžiť na spomienku nielen týchto dvoch četníkov, ktorí zomreli v Levočských vrchoch, ale aj ďalším príslušníkom zboru, ktorí navždy odišli počas výkonu služby.
Okrem práce vysoká škola, rodina...
Jedným z ďalších bol Vladislav Roman, ktorý sa 1. mája v roku 1997 vybral do služby rovnako ako jeho predchodcovia netušiac, že bude jeho posledná. „Je to už 26 rokov od tej tragickej nehody, ale stále je to ťažké, človek sa s tým vyrovnáva celý život. Mala som tri malé deti, musela som ísť ďalej,“ povedala po pietnej spomienke vdova po nebohom policajtovi Marta Romanová (na fotografii hore zľava).
Zbytočná smrť obrala rodinu aj o otca, ktorý v profesii napredoval, externe študoval Policajnú akadémiu v Bratislave. „To tiež nie každý zvládne, v tom čase študovať na vysokej škole, odchádzať od rodiny do Bratislavy... Bol to srdcom i dušou policajt,“ pripomenul riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Starej Ľubovni Pavol Peky. Ako dopovedal, z rozprávania starších kolegov sa vie, že Vlado Roman bol veľmi milý a priateľský. „Rozmýšľali sme aj nad tým, že trošku asi tie rany opäť otvárame, ale je lepšie spomenúť si - ako zabudnúť,“ povedal P. Peky za iniciátorov myšlienky pripomínať si smutné príbehy úmrtí v službe aj tabuľou na miestnom cintoríne.
Aby sa nezabudlo
To ocenil aj biskupský vikár Ministerstva vnútra SR Jozef Paluba, ktorý bol aj pri odhaľovaní obnoveného hrobu dvom četníkom pred štyrmi rokmi: „Teším sa, že sa obnovuje úcta a spomienka na tých, ktorí tu boli pred nami a nechali tu nejaké dielo za sebou. Som veľmi rád, že ten počet prítomných sa znásobil niekoľkokrát, a keďže vznikla z toho tradícia, tak myslím, že sa takto milé spoločenstvo stretne aj na budúci rok a na ďalšie roky.“ Tiež pripomenul zo skúseností práce na misiách, že vojaci či príslušníci policajných a iných záchranných zborov majú rizikové povolanie, a to si treba vážiť.
A presne o to pri zámere okresného policajného zboru ide, nezabúdať na tých, ktorí položili svoj život v službe iným. A aj podľa historikov sú na starom cintoríne ešte hroby, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia. „Sú tam pochovaní aj vojaci z prvej svetovej vojny. Je tam okolo 10 hrobov a štyria Nemci z Wehrmachtu, ktorí síce stáli na opačnej strane, ale odišli z domu, možno neradi a našli tu smrť. Takže by sme chceli urobiť nejakú pamätnú tabulu, aby sme si ich aspoň takto pripomenuli. Teda ľudské životy, ktoré boli zmarené aj zbytočne,“ dopovedal Pavol Mišenko.
foto: ĽMS, OR PZ
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 29, 16. augusta 2023)