Život píše často tie najneuveriteľnejšie, najbizarnejšie či najprekvapivejšie príbehy sám. Často spojí osud alebo náhoda ľudí či situácie v neuveriteľných kombináciách. Jeden takýto príbeh sa prihodil aj Staroľubovňanovi Jánovi Mosorjakovi. Po takmer 60-tich rokoch spoznal človeka, ktorému zachránil život a nielen to. Z vtedy zachráneného chlapčeka sa vykľul zrazu člen jeho rodiny – svokor jeho vnučky.
Aby nám pán Mosorjak, promovaný pedagóg, kedysi telocvikár na gymnáziu, vysvetlil situáciu, musel sa vrátiť do leta roku 1960, kedy trávil prázdninový čas so svojou priateľkou (terajšou manželkou Máriou) na Vinnianskom jazere
Pokojný slnečný relax vtedy vystriedal krik hlavne Márie, ktorá zburcovala Jána: „Tam niekto kričí o pomoc! Niekto sa topí!“ Mladý zdatný muž neváhal, skočil a plával k miestu, kde bojovali o život po tom, ako sa zrazili dva vodné bicykle, dve staršie ženy a dve deti vo veku okolo 5 – 6 rokov. Ako dnes priznal takmer 85-ročný pán, keď doplával do veľkej vzdialenosti, bol už poriadne vyšťavený, našťastie z inej strany sa blížil ďalší pomocník s člnom. Panika! Strach topiacich… musel konať rýchlo. Snažil sa ich pochytať za ruky a prichytiť k prevrátenému bicyklu a následne naložiť na prichádzajúci čln. „Keď už sme všetko zvládli, jedna zo žien ešte zistila, že nemá topánku. Skočil som po ňu, bola čierna s prúžkom vzadu,“ vráti sa k detailom šťastnej záchrannej akcie, vďaka ktorej aj spoznal dve staršie dámy, staré mamy dvoch zachránených detí. Tie okrem vďačnosti poprosili o diskrétnosť pred ostatnou rodinou. Logicky, nik by nechcel vystrašiť rodičov a utrpieť na kredite starostlivosti o zverené deti.
Jedna fotografia našla druhú
„Počas ďalšieho pobytu sme sa skamarátili a ešte sa spoločne odfotili, jednu fotku som si nechal a druhú poslal im do Spišskej Novej Vsi,“ pripomenul J. Mosorjak.
Ako bežali roky, občas sa pri listovaní rodinného albumu fotka objavila v rukách jeho detí či vnúčat a na peknú udalosť, ktorá by sa dnes isto aj medializovala, sa pomaly zabudlo… Až dovtedy, kým druhú dvojičku zo série čierno-bielych fotografií nedostala do rúk vnučka J. Mosorjaka, ktorá sa medzitým vydala do Košíc. A v rodine svojho manžela listovali ich rodinný album. „Ale veď toto je môj dedko!“ natešene vykríkla nad známou snímkou, na ktorej bol jej starý otec označený krížikom. „Nie, to je záchranca môjho otca,“ oponoval s údivom jej manžel. Oboje bola pravda! Zachránený chlapček bol aj svokrom vnučky svojho záchrancu. „Vnučka mi potom zavolala a povedala, že mi ďakuje nielen za výchovu, ale i za to, že vďaka mne má manžela,“ pripomenie záchranca deň, kedy zažil poriadny šok. So zachráneným „chlapčekom“ Alexandrom (Šaňom) Lieskovským sa pritom niekoľkokrát stretol ešte pred vnučkinou svadbou a potom aj na nej a na rôznych rodinných akciách netušiac, že ho kedysi ťahal z vody.
Táto situácia po rokoch zahriala na srdci J. Mosorjaka, ktorý neskôr „plavčíkoval“ aj v Ružbachoch a v rokoch 1967 – 1968 na Šírave (bol tam historicky prvým plavčíkom), viac ako samotná záchrana, ktorú vtedy pokladal za samozrejmosť. Neskôr ešte pomohol viacerým pri ich problémoch vo vode, vtedy na Vinnianskom jazere si ale nepriamo zachránil aj vlastných pravnukov…
Fotografia, ktorá uzavrela osudový kruh. Záchranca J. Mosorjak je vľavo, pred ním jeho budúca manželka a vedľa jeho sestra. Pred dvomi staršími dámami sú dve zachránené deti. Šaňo sa pozerá na svojho záchrancu netušiac, aký ďalší osud spriada život. A že jeho syn si zoberie za ženu vnučku jeho záchrancu. O zachránenom dievčatku vie J. Mosorjak iba to, že má spojitosť na rodinu bývalého premiéra M. Dzurindu. Rád by vypátral aj túto stopu. Možno raz pomôže opäť aj náhoda…
Alexander (Šaňo) Lieskovský s nevestou (vnučkou svojho záchrancu), synom Alexandrom a vnukmi Alexandrom a Artúrom
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.8/2020 (3. marec 2020)