PROFIL Od detstva vyrábala i kreslila: Soňa Malastová hovorí o ceste k umeniu

Niektorí ľudia sa k umeniu dostanú náhodou. U Sone Malastovej (32) zo Starej Ľubovne to bolo inak - tvorivosť bola prirodzenou súčasťou jej sveta od útleho detstva. Ako malé dievča neustále niečo vyrábala, kreslila a aranžovala.

Kreativita pre ňu nikdy nebola ambíciou, ale spôsobom, akým vnímala realitu. Na fotografiu si spomína presne. „Mamka mi raz dala urobiť fotku. Keď som ju odfotila, bola prekvapená, že na môj vek má peknú kompozíciu. Myslím, že vtedy sa vo mne niečo potichu usadilo.“ Odvtedy si rada „požičiavala“ fotoaparát a zachytávala rastliny v záhrade, motýle či drobné detaily sveta, ktoré iní prehliadali.

Litva - kyanotypia.

VERNÁ ANALÓGU

Fotografia sa postupne stala jej najbližším médiom. Dodnes tvorí na svoj prvý (a jediný) analógový fotoaparát. Digitálnu techniku vedome odmieta. Fascinuje ju 35 mm film, jeho zrno, čakanie na vyvolanie aj pokora, ktorú analóg vyžaduje. Najbližší jej je čiernobiely film. Pre nadčasovosť, surovosť a schopnosť zachytiť emóciu bez rušivosti farieb. Venuje sa najmä dvojitej expozícii, v ktorej prepája vrstvy obrazov do nových významov. Výsledkom sú poetické, miestami až snové kompozície. V poslednom období ju oslovila slovenská ľudová architektúra. Fragmenty dreveníc, konštrukčné detaily či ornamenty v čiernobielom prevedení získavajú nový, tichý a nadčasový rozmer. Najviac ju však priťahuje neistota. Pri analógu nikdy presne nevie, čo vznikne. Obraz sa odhaľuje postupne, a práve v tom je pre ňu niečo mystické a vzrušujúce.

OD TEXTILU K HĽADANIU VLASTNÉHO JA

Serióznej umeleckej tvorbe sa naplno začala venovať v roku 2016. Objavila viazanú batiku a textilný dizajn. Farbila tričká, do ktorých všívala vlastnoručne vytvorené nášivky technikou linorytu. Niesli jemné odkazy na spoločenské dianie - tichý názor ukrytý v textile. Postupne však cítila potrebu posunu. „Mala som pocit, že na to nemám, že moje veci nie sú dosť dobré,“ priznáva. Zlom nastal, keď si uvedomila, že bez odvahy skúšať - sa nikam neposunie. Pred dvoma rokmi objavila čaro kyanotypie - historickej fotografickej techniky s charakteristickou modrou farbou. Umožnila jej spojiť fotografiu s textilom a vytvoriť most medzi médiami, ktoré ju formovali. Aj tu hrá hlavnú úlohu prekvapenie. Svetlo, voda a čas vytvárajú výsledok, ktorý nikdy nie je úplne identický s pôvodnou predstavou. Dnes sa jej tvorba opäť posúva - z plochy do priestoru. Kyanotypia sa stáva súčasťou inštalácií a objektov. Vzniká dialóg medzi obrazom, materiálom a svetlom.

OD SÚHVEZDIA K SPEKTRU

Soňa Malastová patrí k autorom, ktorí sa neboja hľadať. S divákmi sa výraznejšie stretávala na výstave Súhvezdie umenia. Tento rok však urobila ďalší krok - jej dielo sa objavilo aj na výstave Ľubovnianske Spektrum, kde vystavuje po boku skúsenejších autorov. Nie je to len zmena priestoru. Je to potvrdenie jej umeleckého dozrievania. „Nerada by som svoju tvorbu špecifikovala, pretože vždy je iná. Je podmienená tým, ako sa cítim a na čo mám chuť,“ hovorí.

Netvorí podľa trendov. Reaguje na vlastné prežívanie. Na výstave predstavila aj objekt pripomínajúci zvonkohru - médium spomienok. Každý jeho prvok je konkrétnym návratom do určitého momentu jej života. Impulz vznikol z obyčajného kusu dreva, ktorý by inak skončil v ohni. „Prišlo mi ľúto ho spáliť. Vedela som, že z toho musí byť umenie,“ spomína. Práve schopnosť vidieť potenciál v nenápadných veciach a premeniť ich na osobnú výpoveď - je znakom jej rastúcej vyspelosti.

NOVÁ GENERÁCIA

Účasť medzi etablovanými autormi vníma ako česť aj záväzok. „Som rada, že som sa posunula ďalej. Je mi cťou byť súčasťou tejto výstavy,“ priznáva. Zároveň by chcela, aby sa do podobných projektov zapojilo viac mladých tvorcov. Jej príbeh nie je len o jednej výstave. Je o ceste, a to od detského experimentovania s fotoaparátom až po priestorové inštalácie. O pochybnostiach, ktoré prekonala. O postupnom dozrievaní. Soňa Malastová je dôkazom, že tvorivosť nemusí prísť ako náhla revolúcia. Niekedy v človeku žije od detstva, a keď jej dá čas, odvahu a dôveru, rozvinie sa do podoby, ktorá má silu osloviť aj ostatných.

Foto: archív S.M.

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 4, 25. február 2026).