„Počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa, alebo jeho povereného zástupcu…“ – takto zakázala (v r. 2008) používať na vyučovaní mobil vyhláška Ministerstva školstva SR. A presne toto má v školskom poriadku zapracovaná väčšina „zéešiek“. Vrátane tej v Plavnici.
„Mobil musí byť v našej škole počas vyučovania vypnutý, a to aj v ŠKD a po vyučovaní v šatni, pretože sa nám stalo, že práve tam chlapci natáčali mobilom spolužiačku,“ uviedla riaditeľka ZŠ s MŠ Miriam Vyparinová. Ako poznamenala, často síce prižmúria oko, napr. keď dal rodič dieťaťu svoj telefón, volal mu kolega a dieťa nevedelo ako sa vypína. „Vtedy sa aj pousmejeme. Mobil skončí väčšinou v trezore, odkiaľ si ho musí vyzdvihnúť zákonný zástupca žiaka,“ dodala M. Vyparinová, ktorej sa zdá, že mobily sú už na ústupe. „Najhoršie to bolo pred pár rokmi, keď prišli do módy ako darčeky k 1. sv. prijímaniu.“
I v ZŠ Za vodou v Starej Ľubovni sú mobilné telefóny, podobne ako svojvoľné vytváranie obrazového alebo zvukového záznamu výučby, zakázané. „Bez súhlasu vyučujúceho je tiež zakázané používať walkman, mp3 prehrávače, slúchadlá a iné zariadenia, ktoré narušujú pozornosť žiakov na vyučovaní. Za stratu, poškodenie a krádež mobilu pritom plnú zodpovednosť nesie žiak a jeho zákonný zástupca,“ opísal situáciu v mestskej zééške riaditeľ Rastislav Vitkovský, podľa ktorého použiť mobil môže žiak iba v odôvodnených prípadoch (a so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa). „K dispozícii je pre nich služobný mobilný telefón, ktorý sa nachádza v kancelárii zástupcu riaditeľa školy,“ dodal R. Vitkovský, podľa ktorého má opakované porušenie zákazu za následok odobratie telefónu bez SIM karty a jeho vrátenie zákonnému zástupcovi. Žiakovi pritom udelia výchovné opatrenie a pri opätovnom porušení navrhnú zníženú známku zo správania.
Navlas rovnako, ako o pár kilometrov ďalej – v Novej Ľubovni.
STRIKTNÉ KROKY SA VYPLATILI Ani tam totiž školský poriadok nedovoľuje (okrem odôvodnených prípadov) používať žiakom počas vyučovania, činnosti ŠKD a CVČ mobilný telefón, tablet a inú elektroniku, vrátane prestávok. Pri porušení nariadenia vyučujúci mobil (bez SIM) zadrží, zapíše to do žiackej knižky a vráti až zákonným zástupcom žiaka. Ak ten poruší nariadenie druhýkrát, bude mu automaticky navrhnutá znížená známka zo správania – 2. Tretie porušenie: navrhnutá trojka. A čo ak žiak odmietne učiteľovi odovzdať mobil/tablet? „Použije sa ochranné opatrenie, t.j. okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania a jeho umiestnenie do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ školy bezodkladne privolá zákonného zástupcu žiaka, v odôvodnených prípadoch i zdravotnú pomoc či policajný zbor,“ opísala už, ako to u nich rieši školský poriadok, riaditeľka ZŠ s MŠ Renáta Chamillová. Ako ďalej uviedla, k zákazu používania mobilov/tabletov ich viedli viaceré dôvody. „Jedným z nich bolo, že v poslednom čase sa zneužívali na šikanovanie, zosmiešňovanie spolužiakov a zamestnancov školy. Navyše, toto nariadenie pomáha predchádzať závislosti od nich.“ A výsledok? Od prijatí opatrení sa používanie mobilov v škole rapídne znížilo. „V minulom školskom roku sme v zmysle platného opatrenia riešili päť prípadov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, kedy išlo o desiatky podobných prípadov, naozaj veľmi nízky počet,“ dodala R. Chamillová, podľa ktorej sa ukázalo, že prijatím radikálneho riešenia a predovšetkým jeho dôsledným uplatňovaním v praxi, dosiahli očakávaný efekt.
MOBIL – SAMOZREJMOSŤ? A na záver ešte skúsenosť z Jakubian. Aj tam majú vo vnútornom predpise nosenie a používanie mobilov žiakmi v ZŠ zakázané. Ako však podotkol jej riaditeľ, ak o to rodič školu požiada (zo zdravotných alebo osobných dôvodov), tak ich po zvážení môžu povoliť. „Máme to tak už dlhodobo a nemáme s tým žiadne zásadnejšie problémy. Mobily sú súčasťou života – pozitívnou i negatívnou. Treba to nakloniť na pozitívum aj u žiakov, zamyslieť sa, čo im dajú a čo vezmú,“ uviedol na margo problému riaditeľ Ladislav Žilecký, podľa ktorého, hoci majú v „zéeške“ viac rómskych žiakov, mobil vlastní väčšina detí. Zaujímavé skôr je – odkiaľ na to majú?“
Do školy s mobilom – áno či nie? Deti mnohokrát dostanú svoj prvý mobilný telefón s nástupom do školy. Postoj rodičov je však rozporuplný – na jednej strane chcú mať dieťa pod kontrolou, zároveň ale nechcú, aby ho telefón v škole rozptyľoval. (mobilmania.azet.sk, www.rodinka.sk).
Školáci a mobily – je táto kombinácia výhodou alebo naopak, skrytou nástrahou? Otázka, ktorá začiatkom septembra trápila i slovenský internet. K jednoznačnej odpovedi sa však na žiadnom fóre nik nedopracoval. Jedna skupinka bola totiž za to, aby sa tento problém konečne plošne (cez ministerstvo) vyriešil. A pridala aj návrh – odoberanie mobilov pred vyučovaním a vrátenie na konci pri odchode domov. „Zasrani majú právo potrpieť si akurát tak na dobré známky v škole a vzorné správanie a nie na dizajn či kvalitu telefónov. Pretože pri takomto spôsobe výchovy a vzdelávania z nich vyrastú rozmaznaní egoisti bez morálnych hodnôt,“ nekládol si pred ústa obrúsok Prešovčan Peter. To sa, samozrejme, nepáčilo istej mladej žene. Ako totiž namietala, za nevychované deti predsa nemôžu telefóny či internet, ale spoločnosť, v ktorej vyrastajú. „Syn má mobil už od prvého ročníka a neľutujem,“ odmietla slová 64-ročného muža Lenka z Myjavy, podľa ktorej ho tak môže kedykoľvek skontrolovať, lepšie sa skoordinujú pri krúžkoch, „a to, že mi môže kedykoľvek zavolať, mu pomáha i psychicky. Navyše, keď má mobil, cíti sa bezpečnejšie… a nemôžu ho uniesť.“ Posledný argument však prvá skupina považovala za smiešny. „Panebože, veď ho nemá implantovaný v tele, ale len pri sebe, takže únoscovia mu ho vezmú, odhodia či rozbijú! Inak, učitelia sú na to, aby mali decká pod drobnohľadom a každý triedny by mal mať aj číslo na rodiča v prípade potreby,“ myslel si zase 36-ročný Karol zo Starej Ľubovne. Ako zároveň dodal, zásadne nie je proti mobilom. No pokiaľ by ich školáci mali mať, tak klasické tlačidlové a nie „nadupané“ smartfóny. „Mali by totiž slúžiť na to, aby boli pre svojich rodičov dostupní. A nie na hranie či pozeranie videí…“
Myšlienka z internetu: „Vždy lepšie než dať dieťaťu mobil, je vypýtať si číslo priamo na učiteľku a vychovávateľku v školskom klube. Jednak dostanete potrebné informácie z prvej ruky a okrem toho sa nemusíte báť, že syn /dcéra mobil niekde stratí.“