Výnimočná sila borievky: Dochutí kávu aj pivo, no v Pieninách nájdete aj jedovatú

So spôsobmi prípravy jedál súvisí aj zlepšovanie chuti rôznymi prísadami, pochutinami a koreninami.

Na dochucovanie jedál sa používali aj koreniny, ktoré sú známe už zo stredovekej kuchyne. V ľudovej strave sa využívali predovšetkým produkty domáceho pôvodu. Zbierali sa vo voľnej prírode alebo sa pestovali v záhradách. K najpoužívanejším koreninám patrili - kôpor, majorán, materina dúška, rasca, rozmarín i borievka.

Borievke sa ľudovo hovorí aj jalovec, pretože často rastie na jalovej pôde. Prežila stovky rokov, je dlhoveká, znesie aj extrémne sucho. Je to celkom bežný ker, 1 - 2 metre vysoký, nájdeme ho na slnečných stráňach a v suchých borovicových lesoch.

VÝNIMOČNÉ KORENIE I V CUDZINE

Borievka kvitne od apríla do júna. Dobre sa jej darí na vypásaných lúkach, kde má veľa slnka a zároveň pokoj, lebo zvieratá ju nepožierajú. Príčinou je husté a pichľavé ihličie. Plodmi sú tmavomodré bobule, dozrievajú až na jeseň v treťom roku, kedy ich môžeme zbierať. Nie každý rok hojne zarodia, okrem toho sú borievky dvojdomé, samčich rastlín je viac, to sú tie, ktoré nemajú plody. Usušené sa vyznačujú korenistou vôňou.

Borievky sa používajú aj dnes nielen u nás, ale aj ako korenie v poľskej, nemeckej, škandinávskej a maďarskej kuchyni. Pridávajú sa do kvasenej kapusty, mäsa aj alkoholu. V minulosti sa v severnom Poľsku bežne robilo aj pivo s borievkami. Najjednoduchší spôsob bol rozotrieť plody s droždím, kto mal viac peňazí a chcel pivo vylepšiť, pridal doň med alebo cukor a chmeľ. Tento zvyk už dávnejšie zanikol, ale dnes existujú firmy, ktoré sa snažia oživiť túto tradíciu a robia komerčné borievkové pivo. Tento nápoj sa tešil obľube aj vo Švédsku či vo Francúzsku.

DO KAPUSTNICE I K DIVINE

V Nemecku sa plody borievky používali namiesto čierneho korenia. Vo Švédsku sa pražili tieto bobule ako káva. Do 18. storočia poľskí gazdovia, kupci, remeselníci i roľníci platili dane aj plodmi borievok. Často sa z nich pripravovali aj čaje, a to z plodov spolu s vetvičkami. Vďaka éterickým olejom má borievka krásnu ihličnatú vôňu.

U nás sa borievky najbežnejšie pridávali do vianočnej kapustnice, na marinovanie mäsa, najmä diviny a jahňaciny a tiež do borovičky a ginu.

LIEK, NA VYDYMOVANIE I ÚDENIE

Borievka je oddávna považovaná za liečivú rastlinu. Plody majú antiseptické účinky a dezinfikujú žlčové cesty. Borievkový olej alebo masť má hrejivé účinky na kĺby a pomáhajú pri reume. Ničia aj vírusy, používali sa aj v ľudovom liečiteľstve.

Borievka bola aj posvätnou rastlinou, používali ju sibírski a slovanskí šamani. Z vetvičiek sa robilo vydymovadlo, ktoré sa používalo v potných chyžiach aj pri očisťovaní a vydymovaní priestorov. Mnísi v kláštoroch žili ako pustovníci, vydymovali svoje príbytky borievkovými metličkami. Verili v magickú moc očisty. Väčšinou chodili bosí, pripravovali si liečivý kúpeľ z mladých jarných výhonkov borievky na omývanie rán chodidiel, osožný bol aj odvar na inhaláciu dýchacích ciest. V minulosti sa u nás využívalo aj drevo na údenie mäsa, vydymovanie a vypaľovanie sudov a uplatnenie našlo aj v rezbárstve.

IBA V PIENINÁCH

Na Slovensku nájdeme jedovatú, ale vzácnu borievku netatovú. Prirodzene sa u nás vyskytuje len v Pieninách. Zaujímavosťou je, že vo voľnej prírode sa okrem Pienin v strednej Európe nevyskytuje. Borievku netatovú ľahko spoznáme podľa toho, že sa ťahá len pri zemi, nerastie do výšky. Obľubuje vápencové bralá a suché suťové stanovištia.

Spracovala Viera Mošoňová, zdroj: Martin Červenka, Naše stromy a kry

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 12, 17. jún 2026).