Lepšiu a dôstojnejšiu bodku za 25. Ľubovnianskym jarmokom ako boli Hubertovské slávnosti v podhradí, si ani nemožno predstaviť. Počasie a príroda ako z časopisu tak vylákali na oslavu prírody, poľovníctva i patróna sv. Huberta davy návštevníkov.
A bolo čo obdivovať! Ukážky poľovníckych trofejí, vábenia divých zvierat, pasovania poľovníka a hlavne dôstojná svätá omša priamo v prírode dali vyniknúť hlavne ochrancom prírody. „Treba sa k prírode vrátiť, vnímať ju a svojím spôsobom ju regulovať a prispôsobovať si,“ podotkol Ladislav Bodocký, predseda poľovníckeho staroľubovnianskeho združenia OSLI, ktoré má dnes 27 členov, z toho jednu ženu.
Aj keď sa zdôrazňovalo, že najprv je starostlivosť a až potom lov, treba si aj užívať dary prírody, a tak návštevníci mohli ochutnať aj rôzne poľovnícke špeciality a hlavne päť súťažných gulášov, ktoré pripravovali členovia miestneho spolku. „Som rád, že môžeme takto dôstojne vzdať poctu nášmu patrónovi sv. Hubertovi i bohyni lovu Diane a všetkým kolegom, ktorí tieto tradície udržiavajú,“ podotkol aj dlhoročný poľovník Pavel Jeleň, ktorý chcel ozvláštniť jarmočný týždeň a pripomenúť, že príroda nám dáva veľa dobrého, aj týždňom poľovníckej kuchyne vo svojej reštaurácii v meste.
Hubertovské slávnosti boli ale hlavne ukážkou majstrovstva poľovníkov, a to rôznych vekových kategórií. „Som rád, že sa tieto tradície obnovujú a starší odovzdávajú svoje skúsenosti a hlavne, že aj takto sa upevňujú medziľudské vzťahy,“ zdôraznil dlhoročný poľovník a predseda obvodnej komory poľovníkov Dezider Killár, ktorý sa sám môže pochváliť peknými trofejami – zlatým jeleňom, strieborným srncom i zlatým diviakom. Napokon trofeje jeleňov, 14-torákov mohli obdivovať návštevníci aj na výstave a nechýbali aj rôzne súťaže.
Pasovanie kandidáta Miroslava Sekelského i príprava chutného guláša z diviny.
História: V Starej Ľubovni poľoval aj princ
Lov zveri má v našom regióne vďaka rozsiahlym lesom a členitej krajine bohatú históriu. Spočiatku si ľudia týmto spôsobom zaobstarávali obživu. Neskôr poľovali už iba kvôli spestreniu jedálnička a od polovice 19. storočia sa táto činnosť stala skôr koníčkom alebo voľnočasovou aktivitou. História organizovaného poľovníctva v našom regióne kráča ruka v ruke s dejinami tohto odvetvia v rámci štátnych útvarov, ktorých sme boli súčasťou. Teda lovenie aj tu pod Ľubovnianskym hradom ovplyvnil „dekrét o poľovníctve“ vydaný v roku 1729 uhorským kráľom Karolom IV., kde sa uvádzal čas ochrany niektorých druhov zvierat, kedy ich nebolo možné zabíjať (obdobie rodenia a ich odchovu). Ďalší dekrét z dielne rakúskeho cisára Jozefa II. vydaný v roku 1786 prikazoval mestám a obciam, aby poľovné právo na svojich pozemkoch povinne prenajímali v dražbe. V prvej polovici 19. storočia sa začali prenajímatelia, hlavne tu na Spiši, združovať v loveckých spolkoch. Prvá takáto organizácia bola založená v roku 1833 v Kežmarku a neskôr nasledovali spolky v Spišskej Belej, Spišských Vlachoch, Spišskej Novej Vsi, atď. Zatiaľ nevieme presne, kedy sa začali poľovníci organizovať aj v našom meste, ale predpokladáme, že v priebehu 19. storočia vznikol podobný spolok aj tu. Po vzniku Československej republiky vzniká 10. decembra 1920 v Bratislave Lovecký ochranný spolok pre Slovensko (pod týmto menom fungoval až do roku 1949), ktorý zastrešil všetky dovtedy samostatne fungujúce organizácie na našom území. Tento spolok mal určite jednu zo svojich základní aj v Starej Ľubovni a na priložených fotografiách môžeme vidieť členov Loveckého ochranného spolku v našom meste. Keď sa už venujeme tejto problematike, nemôžeme opomenúť loveckú sezónu 1931 – 32, kedy boli hosťami manželov Zamoyských (tiež vášnivých poľovníkov) dvaja príslušníci európskych kráľovských rodín. Prvým bol syn španielskeho kráľa Alfonza XIII. – Alfonz, princ z Astúrie a druhým švagor grófa Jána Zamoyského, Reiner de Bourbon – princ dvojitej Sicílie a vojvoda de Castra (písali sme o tom v ĽN č. 43 v roku 2013). Pavol Mišenko
