VIDEO Z obyčajnej veci múzejný poklad. Piataci nahliadli do trinástej komnaty múzea
Pre väčšinu návštevníkov sa múzeum začína pri vitrínach a končí pri vystavených predmetoch.
Za každou expozíciou sa ukrýva množstvo práce, odborných rozhodnutí a predovšetkým tisíce predmetov, ktoré verejnosť bežne nevidí. Práve do tohto sveta nahliadli piataci počas vzdelávacieho programu Múzeum školám, ktorý pripravilo Ľubovnianske múzeum. Deti sa dostali do depozitárov, nazreli do konzervátorskej dielne a dozvedeli sa, čo všetko musí predmet absolvovať, kým sa môže stať súčasťou múzejnej zbierky. „No, nevedela som napríklad, že sa dá aj podľa krojov zistiť, z ktorej dediny alebo mesta pochádzajú,“ zhodnotila Ela, jedna zo žiačok.
MÚZEUM - TO NIE SÚ LEN VITRÍNY
„Tento program je učený prioritne pre piatakov základných škôl, pretože v úvode dejepisu sa učia o tom, čo je to múzeum,“ vysvetlila múzejná pedagogička Otília Barlíková.
Ako školáci zistili, do múzea sa pritom nemôže dostať každá stará vec. Odborníci posudzujú jej pôvod, príbeh, jedinečnosť aj to, či podobný predmet už v zbierkach majú. O jeho prijatí následne rozhoduje odborná komisia. Ak predmet do zbierky pribudne, dostane svoje evidenčné číslo a dokumentáciu.
Dokumentátori potom zaznamenávajú jeho „život“ od príchodu do múzea až po prípadné vyradenie. „Dá sa povedať, že sme takí kronikári,“ doplnila dokumentátorka Františka Sarnecká.

EXPONÁTY MAJÚ AJ SVOJ PRÍBEH
Niekedy pritom o osude predmetu rozhodne príbeh, ktorý sa za ním ukrýva. Múzejníci spomínajú napríklad na kufre, pri ktorých najskôr váhali, či ich do zbierok zaradiť. Napokon požiadali pôvodnú majiteľku, aby o nich povedala viac. A ukázalo sa, že kufre majú zaujímavú históriu.
O zbierkové predmety sa starajú aj konzervátori. Ich úlohou je zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu a predĺžiť život predmetov, ktoré často prežili desiatky či stovky rokov. „Keďže zbierkové predmety máme vyrobené z rôznych materiálov, každý si vyžaduje individuálny prístup,“ vysvetlil konzervátor Miroslav Gancarčík.

Pre deti bola návšteva depozitárov príležitosťou vidieť históriu inak ako z učebnice. Staré kroje, odevy či predmety každodenného života im ukázali, že minulosť nemusí byť len súborom dátumov a udalostí. Každý predmet totiž môže rozprávať svoj vlastný príbeh. A práve jeho uchovávanie umožňuje ďalším generáciám spoznávať, ako žili generácie pred nimi.
VZÁCNE DEDIČSTVO
Ľubovnianske múzeum má 14 depozitárov, v ktorých sa nachádza viac ako 27-tisíc zbierkových predmetov. Zbierky sú rozdelené podľa materiálu a charakteru predmetov. Nachádzajú sa medzi nimi odevy, historický nábytok, archeologické nálezy, numizmatický materiál či predmety umeleckej histórie. Nie všetky však môžu zostať ukryté navždy. Múzejníci upozorňujú, že aj súčasnosť sa raz stane históriou. Preto je potrebné dokumentovať aj predmety, ktoré dnes ešte môžeme považovať za úplne bežné. Zároveň však múzeum rieši aj opačný problém - kde všetky predmety bezpečne uložiť. Najmä pri rozmernejších zbierkach, napríklad historickom nábytku, začína byť priestor čoraz väčšou výzvou.
foto: ĽMS
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 20, 7. október 2026).




Komentáře