Patrí podlahové kúrenie do historických kostolov? Práve na túto tému sa v ostatných dňoch rozvírila debata medzi niektorými činovníkmi v Starej Ľubovni. Súvisí s rekonštrukciou farského kostola sv. Mikuláša v centre mesta. Na stole je zámer uloženia novej dlažby, pod ktorou budú nové rozvody izolované polystyrénom a zaliate betónom, pri ktorom niektorí poukazujú na nedostatky. Priestor na tému sme poskytli viacerým, vyjadrenie a pohľad na vec nám zaslali aj pamiatkari.
Samotný zámer podlahového vykurovania kostola bol odsúhlasený rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) z roku 2007. „Podlahové vykurovanie je štandardnou formou temperovania kostolov. V prípade historicky významnejších objektov sa takýto zámer posudzuje aj v širšom kontexte. Limitujúcimi faktormi je prípadná existencia krýpt, historické povrchové úpravy, architektonické členenie, vstupné otvory či mobiliár,“ priblížil Marián Uličný, riaditeľ KPÚ Prešov.
Chcel, aby o všetkom diskutovali
Výstavba kostola je datovaná z 13. storočia. V 17. a 18. storočí prešla pamiatka viacerými stavebnými úpravami. Pri odborných výskumoch boli odkryté stredoveké fresky a barokové maľby s unikátnou ikonografiou. Od roku 2017 boli reštaurované rôzne diela sakrálneho umenia, prednedávnom prišlo aj k obnove fasády i výmene strešnej krytiny. Oprava v súčasnosti plynule prechádza do vynovenia interiéru. A práve táto etapa významnej rekonštrukcie farského kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni prináša do života viacero otázok a zároveň výziev. Sled plánovaných udalostí tak privolal pripomienky od historikov, reštaurátorov, ale aj farníkov i občianskych činovníkov. „Krajský pamiatkový úrad Prešov schválil podlahové kúrenie aj v iných stredovekých kostoloch na základe nátlaku farnosti a netrvá na hľadaní iných alternatív. Skutočne už nie je možná cesta späť? Nie je nič možné zmeniť prostredníctvom štátnej správy či verejnej mienky? A čo môže takzvaná podlahovka priniesť do budúcnosti? Ako rodenému Ľubovňanovi je mi veľmi ľúto tohto rozhodnutia. Žiaľ, moje osobné kapacity nedokážu nič zmeniť. Preto si želám, aby sa vôbec rozprúdila diskusia o takýchto zásahoch a v budúcnosti sa podarilo zachrániť iné pamiatky,“ zverejnil svoj pohľad na situáciu i výhrady na sociálnej sieti miestny patriot, historik a tiež mestský poslanec Filip Lampart.
Kostol tu zostane aj po nás
Opravu pamiatky, ako sám hovorí, z diaľky, sleduje aj historik umenia Maroš Semančík. „Podlahové kúrenie je len jednou z problematických vecí na rekonštrukcii kostola v Starej Ľubovni. Čo to tak sledujem, problém bol napríklad aj "obnova“ vstupného portálu, ktorého výsledný vzhľad je na kilometer vzdialený historickému. Ten kostol má nešťastie na nekompetentného úradníka z KPÚ Prešov a zlého projektanta, hoc oceneného mnohými cenami za modernizáciu kostolov,“ povedal.
V podobnom duchu sa vyjadrila reštaurátorka, ktorá pri svojom povolaní nazbierala mnoho skúseností za hranicami. Nepozdáva sa jej trend takzvaných “podlahoviek“ v kostoloch. „To, že v niektorých kostoloch podlahové kúrenie je, neznamená, že je to správne. Každý kostol má svoju vlastnú mikroklímu, ktorá je tvorená teplotou a vlhkosťou vzduchu. Až sa kostol sv. Mikuláša začne temperovať, ponesú riziko ako klenba, zreštaurované fresky, tak aj všetko drevené, ako organ, oltáre, sochy i oltárne obrazy. Pred takýmto zásahom by sa správne mala uskutočniť riadna analýza, to znamená zbieranie dát mikroklímy a počasia aspoň po celý jeden rok. Práve na základe analýzy sa môže navrhnúť dômyselný systém nielen temperovania, ale aj udržiavania relatívnej vlhkosti. Ďalší dôležitý a veľmi podceňovaný faktor je vetranie kostola,“ pripomenula Symon Ondičová, mimochodom, rodáčka zo Starej Ľubovne. Podľa nej by sa v celej veci malo zvýšiť povedomie ľudí. „Kostol tu bol už pred nami a bude tu, aj keď nás už nebude. Preto, by naše zásahy do jeho priestoru mali byť vždy s čo najväčšou pokorou a úctou pre zachovanie autentickosti. Budúcim generáciám by sme mali pripraviť čo najlepšiu cestu k reštaurovaniu ďalších prvkov, na ktoré aktuálne nemáme prostriedky a nie im doslova hádzať betón pod nohy.“
Pamiatkari požadujú podrobnú dokumentáciu
Dokumentáciu o novej elektroinštalácii, dlažbe a podlahovom vykurovaní schváli KPÚ Prešov v roku 2021. „KPÚ Prešov v tomto rozhodnutí určil podmienky zachovania jestvujúcej podlahy, ktorá má byť chránená separačnou vrstvou. Tunajší úrad požaduje predloženie podrobnej projektovej dokumentácie stavby, ktorá bude obsahovať presnú skladbu nových vrstiev a rezy podlahou, najmä na tých miestach v interiéri, kde sa nachádzajú architektonické prvky a detaily (portály, rímsy, pätky stĺpov a pod.) tak, aby sa dal vyhodnotiť dopad jej realizácie na interiér kostola. Táto dokumentácia nebola doteraz predložená. KPÚ Prešov preveril informácie o prebiehajúcich prácach pričom zistil, že vlastník nezačal so samotnými stavebnými prácami. Uložil v interiéri len stavebný materiál,“ uviedol tiež vo svojom stanovisku M. Uličný, riaditeľ prešovského úradu.
autor: Peter Rindoš
Stanovisko Rímskokatolíckeho farského úradu v Starej Ľubovni
Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, náš spoločný Dom, prechádza najväčšou rekonštrukciou za posledné desaťročia. Na začiatku stála nevyhnutnosť obnovy exteriéru i interiéru kostola. Tejto fáze predchádzala trpezlivá práca projektanta, jednotlivých profesií (architektonicko-historický výskum, reštaurátorský i archeologický výskum - georadarový prieskum, odborný výskum lavíc, oltárov, krstiteľnice, kazateľnice,...), vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu, konzultácie s Diecéznou liturgickou komisiou, cesty za účelom zisťovania skutkového a reálneho stavu v iných chrámoch, snaha o získanie financií na obnovu cez rozličné projekty a granty,...
Pri každej z profesií sme hľadali spoločnú cestu záchrany historickej dominanty Starej Ľubovne, majúc na zreteli základné poslanie Chrámu ako Domu stretnutia sa so živým Ježišom. Už v roku 2007 bolo vydané rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu o inštalovaní podlahového temperovania a novej dlažby, toto rozhodnutie bolo ústne konzultované a odsúhlasené v roku 2020 a následne v roku 2021 písomne potvrdené. Dlhší čas bola verejnosť aj prostredníctvom farských oznamov zverejňovaných na internetovej stránke farnosti informovaná o postupe prác a o zámere pokračovania obnovy nášho kostola, tiež prostredníctvom Ľubovnianskych novín a Ľubovnianskej televízie.
Chcem sa aj touto cestou poďakovať tým, ktorí prišli s návrhom na spoluprácu a preukázali svoj vzťah k nášmu kostolu. Ďakujem aj tým, ktorí toto dielo obnovy sprevádzajú svojimi modlitbami a obetami a aj finančnou pomocou. Žiaľ, v posledných dňoch sa rozprúdila debata o podlahe, vykurovaní, aj keď stále hovoríme o temperovaní kostola na teplotu okolo 10°C, ktorá nijakým spôsobom neznehodnotí pamiatku (oltáre, kazateľnicu, fresky, lavice a ani maľby). Súčasná podlaha, ako vieme, je na mnohých miestach poškodená, polámaná, doplnená novšou dlažbou (150 m2) a na viac ako 40 m2 úplne chýba. Nová elektroinštalácia bude vedená v novej podlahe kvôli tomu, aby sa neznehodnotili cenné fresky a nástenné maľby. Novodobá dlažba z roku 1905 (okolo 300 m2) ostane neporušená a bude chránená separačnou vrstvou, ktorá zabráni jej znehodnoteniu.
Ľudsky ma mrzí, trápi a bolí, že táto debata vzišla od miestnych farníkov. Ubezpečujem vás, že všetci pracujeme na zachovaní národnej kultúrnej pamiatky ako celku, aby ostala živým Bohoslužobným priestorom i pre ďalšie generácie. Tieto práce ako aj ich postup je vopred konzultovaný s odborníkmi v danej oblasti (temperovanie, vetranie, výmaľba, rozvody elektrickej energie, vitráže,…). Novodobá podlaha, ako aj iné hodnotné prvky kostola ostanú zdokumentované a zachované pre ďalšie generácie, nebudú nijakým spôsobom zdevastované.
Všetkým nám záleží na obnove priestoru, ktorý bude dôstojným príbytkom Boha medzi nami a živým priestorom modlitby, pokoja, dobra a lásky medzi ľuďmi. Uvedomujeme si, že neobnovujeme objekt len pre expozičné a muzeálne účely, ale vytvárame funkčný priestor pre stretnutie sa ľudí so Živým Bohom.
Pavol Lacko, dekan FÚ
v Starej Ľubovni
Foto: archív: ĽMS, FÚ
Článok bol zverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 25 (30.jún 2021)