Svetovo uznávaný umelec Ján Zoričák: Jeho cesta začala v našom regióne!
- Redakcia ĽN
- před 1 hodinou
- Minut čtení: 3
Vyrastal v prostredí, kde práca s drevom a kameňom patrila k prirodzenému rytmu života. Akademický sochár Ján Zoričák je sklárskym majstrom svetového mena.
Už počas štúdií ho zásadne ovplyvnilo Medzinárodné sympózium vo Vyšných Ružbachoch (na fotografii pred sochou Japonca Yasuo Mizui), ktoré mu otvorilo dvere do sveta a nasmerovalo k tvorbe. Od roku 1970 žije a tvorí v Talloires vo Francúzsku, kde sa vyprofiloval na jedného z najuznávanejších reprezentantov súčasného svetového sklárskeho umenia. Jeho diela, v ktorých kombinuje sklo, svetlo, kov a kameň, nesú charakteristickú kozmickú symboliku. A sú vystavené po celom svete.
Hoci je Ján Zoričák dnes pevne zapísaný medzi najvýznamnejšími sklárskymi tvorcami sveta, jeho cesta sa začala veľmi skromne - v rodnom Ždiari a neskôr na sympóziu vo Vyšných Ružbachoch.
CESTA ZA UMENÍM
„Tam som sa dostal k známym výtvarníkom a pre mňa to bola rýchlovýučba. Na základe toho som neskôr vytvoril desiatky monumentálnych kamenných sôch, do ktorých som zakomponoval sklo,“ vracia sa k začiatkom dnes 82-ročný umelec, ktorého vždy najviac zaujímalo sochárstvo, sklo bolo až na druhom či treťom mieste. Manuálne zručnosti dostal už v detstve, ako podotkol, v Ždiari vedeli všetci sekať drevo, stavať domy a búdy, vyrábať náradie z dreva, misky či lyžičky. A keď ako študent objavil sympózium v Ružbachoch, oslovilo ho to mimoriadne silno. „Vlastne ma to nakoplo v tvorbe. Zaujímavé bolo najmä to, že sa tam zišli veľké osobnosti - ako Japonec Yasuo Mizui, Alina Szapoczniková z Paríža, Natalino Andolfatto z Talianska, Pat Disco z USA, samé hviezdy. My sme tam boli traja až štyria mladíci zo Slovenska, ktorí sme študovali v Prahe a toto sympózium nás každé prázdniny ako magnet ťahalo späť na Slovensko, bližšie k týmto významným sochárom.“
A tí, keď videli, ako tam mladí študenti sekajú, tak ich oslovili na spoluprácu. „Svoju prácu sme tak odložili na sobotu a nedeľu a pre nich sme pracovali celý týždeň. Vďaka tomu sme mali zabezpečenú stravu aj ubytovanie. A nádej, že v tvorbe dokážeme pokračovať, v nás všetkých rástla. Toto sme opakovali každý rok, teda od roku 1966 až do 1969,“ vraví Ján Zoričák a spomína si, ako vstávali skoro ráno ako robotníci. „Dohovorili sme sa so šéfom kameňolomu, pánom Petríkom a on nám vždy vyhradil nejaký odpad z veľkých blokov, ktorý sa inak nepredal. Vďaka tomu mám v Ždiari dodnes uchované dve sochy, ktoré som sekal počas ružbašského sympózia,“ dodáva umelec a prízvukuje, že ružbašské sochy sú preňho veľmi vzácne, lebo boli jeho prvé vytesané z kameňa. Predtým tesal sochy z dreva.
ZOSTAL VERNÝ SVOJMU RODNÉMU KRAJU
Kontakty, ktoré získal v Ružbachoch, sa mu veľmi zišli. Navštívil umelcov vo Francúzsku, neskôr prešiel ako turista cez Périgord, Agen, Marmande... Najskôr pracoval na poliach, potom si našiel miesto u vitrážistu, ktorý pracoval pre kostoly.
A čo ho inšpirovalo k založeniu galérie súčasného sklárskeho umenia Stone Art Gallery v Ždiari? „V roku 1993 som dokončil cyklus Nebeských kvetov, ktoré som zasial svetom, aby kvitli na všetkých kontinentoch, čo sa aj podarilo. Okrem iného, jeden som dal odniesť na Severný pól, kde došiel 27. apríla 1993. A ten, ktorý mal dosiahnuť Južný pól, na miesto nedošiel, je uložený na Antarktíde a mám presné údaje o lokalizácii. A to ma inšpirovalo k založeniu galérie, lebo som si prial, aby Nebeské kvety boli posiate aj na Slovensku a aby kvitli ďalej v mojej rodnej dedinke.“
Umelec žijúci vo Francúzsku má svoj rodný kraj stále v srdci, bol mu aj inšpiráciou v tvorbe, hlavne okolitá príroda Tatier. Mrzí ho ale to, že sa na internete o sympóziu v Ružbachoch nachádza málo informácií. „To je naozaj zarážajúce - lebo na svoju dobu to bolo mimoriadne podujatie. Stretávali sa tam umelci európskeho a svetového formátu, atmosféra bola nesmierne tvorivá a slobodná. Zasluhuje si oveľa väčšiu pozornosť.“
Svetovo uznávaný umelec
V roku 1982 sa Ján Zoričák stal spoluzakladateľom prvého francúzskeho múzea súčasného skla v Sars-Poteries a v tom istom roku ho minister kultúry Jack Lang poveril založením Medzinárodného centra výskumu skla - CIRVA. Za mimoriadny prínos pre francúzsku kultúru mu bolo v roku 1987 udelené prestížne vyznamenanie Rytier Rádu umenia a literatúry, v roku 2013 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska. Jeho diela boli predstavené na všetkých kontinentoch sveta na viac ako 120 autorských výstavách. Od roku 2026 nesú ceny Festivalu hispanoamerických filmov v Annecy jeho meno - Zoritchak.
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 13, 1. júl 2026).
Katarína Chapuis Šutorová
foto: archív J.Z., K.Ch.Š.