Sedliacky život sa odjakživa vyznačoval starosťou o každodenný chlieb. Žiadne gazdovstvo nemohlo prežiť bez pestovania obilia. Chlieb sa ešte v 19. a začiatkom 20. storočia piekol doma. Práca spojená s pečením chleba bola namáhavá a patrila v dedinských domácnostiach k najdôležitejším.
Sádzanie chleba, Gudrun Sulzenbacher, z knihy Zabudnuté remeslá.
Prvou podmienkou dobrého chleba bola múka, ktorú bolo potrebné dôkladne preosiať. Na tento úkon slúžili sitá a riečice, ktoré zhotovovali sitári.
Kde bolo rozvinuté sitárstvo?
Sitárske remeslo sa u nás objavilo v 17. storočí. V roku 1642 vznikol v Bratislave a Oslanoch cech tohto remesla. Roku 1828 sa rozvinulo na celom Slovensku, ale cechových sitárov bolo len 32. Výskyt bol v meste Komárno, Jelšava, Rimavská Sobota, Nové Zámky, Banská Bystrica, Rožňava a Košice. Sitárstvo bolo zaradené k drevospracujúcim remeslám. Symbolom sitárov boli sitá. Výplet na riečice zhotovovali obyčajne z lieskového prútia, štiepaním na drobné lúbky, z osobitne prispôsobeným nožom. Sitá a riečice, ktoré títo remeselníci vyrábali, slúžili najmä na preosievanie múky, krupice, zrna, strukovín, maku a iných poľnohospodárskych plodín. Výrobcovia upletené dná zapúšťali do drevených lubových okrajov. Výplet na riečice zhotovovali obyčajne z lieskových prútov.
Stena kde visia dve sitá: Múzeum Červený Kláštor – expozícia, z knihy Goralské tradície Lesnice a Szczawnice, Jana Bartkovská, Ján Gondek a kolektív.
Rôzne druhy
Etnografické pramene dokladajú, že ešte v 60-tych rokoch minulého storočia sa podarilo zaznamenať výrobu sít a riečic od posledných výrobcov na Kysuciach. Výrobky z lubov sa robili zo svrčinového a jedľového dreva. Medzi výrobky, ktoré robili zruční dedinčania, patrili aj pasírovacie a ovocné sitá, tiež na ochranu včelárov a riečice do úľov.
Starší pamätníci a informátori spomínajú, ako si kedysi dávno doma varili čaj zo senných bylín, nielen pre seba, ale aj pre domáce zvieratá ako liečivo. Túto lúčnu zmes tiež preosievali a čistili na riečici. To naznačuje, že ľudia sa snažili starať nielen o svoje zdravie, ale aj o zdravie domácich zvierat.
Dve ženy pri čistení obilia: Východné Slovensko - Žakarovce - 19. stor., z knihy Roľník a jeho práca, Peter
Slavkovský.
Aj dnes potrebujeme sitá
Sitá, tak ako kedysi, používame na preosiatie aj dnes v našich kuchyniach, a to nie len pri pečení, ale aj varení tradičných múčnych jedál. Starodávne sitá a riečice môžeme ešte aj dnes zazrieť u starých rodičov v komore či pitvore, v múzeách našej ľudovej kultúry. Pripomínajú nám časy, keď poľnohospodárstvo ešte bolo dielom mnohých rúk.
Z dostupných materiálov spracovala Viera Mošoňová
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 34 (14. september 2022)