Futsalová liga má za sebou ďalší ročník. Záujem zo strany divákov potvrdil atraktivitu súťaže. Organizátori si otestovali niektoré novinky a do diania zapojili aj divákov. Ani pri tohtoročnej edícii nechýbali emócie a vzplanutia. O zhodnotenie zimnej súťaže sme v rozhovore požiadali hlavného organizátora Patrika Boďa (na fotografii vpravo).
Máme za sebou ďalší ročník futsalovej ligy. Aké poznatky priniesol organizátorom?
– Aj po 4. ročníku rwm futsalovej ligy môžem konštatovať, že pozitíva výrazne predčili negatíva. Opäť sa nám na tribúny podarilo prilákať o niečo viac ľudí. Viditeľné to bolo najmä cez základnú časť, kedy sme zaznamenali v priemere o stovku viac návštevníkov ako minulú sezónu. Pravidelne sa totiž snažíme amatérsku ligu posúvať nejakou novinkou o úroveň vyššie. Tou najprestížnejšou bola tento rok možnosť tipnúť si na víťaza každého jedného zápasu. Išlo o zábavnú formu tipovania, vďaka ktorej nemuseli byť v súťažnom dianí iba hráči na palubovke, ale aj diváci. Nemali sme veľké očakávania, keďže išlo o novinku, ktorá u nás nemá obdobu, pričom tipovať bolo potrebné pravidelne počas troch mesiacov. Cieľom bolo získať minimálne 50 súťažiacich. Zapojilo sa 58 tipérov, takže sme spokojní.
Do štatistík sa zapisoval každý zásah brankára, každá gólová prihrávka i strela. Ako sa také údaje vyhotovujú?
– Už v minulej sezóne bolo cieľom usporiadateľov zveľadiť štatistiky. Vďaka tomu znova o niečo stúpla súťaživosť nielen medzi všetkými mužstvami, ale aj samotnými jednotlivcami. Výhodou športových štatistík je, že nemajú hraníc, nevýhodou, že na ich zaznamenanie potrebujete veľa ľudí. Našu ligu robia predovšetkým tí, ktorí na to majú chuť a ktorí nemajú zištné zmýšľanie. Stáleho usporiadateľa Petra Starosundeckého vystriedal mladučký Jakub Kmeč, ktorý sa svojich úloh chopil bezproblémovo. Kvalitné fotografie zodpovedne zabezpečovala Simona Zálešová, o komentár sa postaral František Solár. O organizačné, finančné aj marketingové záležitosti sa starám ja, pričom od samotného vzniku mi sekunduje Patrik Maliňak. Poďakovať musím aj dobrovoľníkom Adriane Točekovej a Miroslavovi Strachanovi ml.
Dostávali ste podnety k súťaži zo strany verejnosti alebo zo strany súťažiacich?
– Žijeme v končinách, kde sa dokážeme z novej veci tešiť veľmi krátko. V meste sa po XY rokoch vybuduje vymodlený obchvat, no po pár hodinách od otvorenia ľudia horlivo riešia to, či na križovatke má byť stopka, alebo nie. Na čo narážam? Keď sme s ligou začínali, vedeli byť fanúšikovia k organizácii omnoho ústretovejší ako je tomu po štyroch rokoch. Málokto si však uvedomuje, že sme amatérska súťaž, ktorá nie je nikde registrovaná a nie je ani len zastrešená či už to mestom, zväzom alebo štátom. Všetko stojí na tom či dokážeme pre danú sezónu nahromadiť dostatok financií od sponzorov. Nikto by si teda nemal nahovárať, že ide o automatickú záležitosť, ktorá je nesmrteľná. Dnes liga funguje ako dobre namazaný stroj, zajtra môže fungovať ako čínska hračka. Dopredu nás ženú hlavne plné tribúny, ktoré počas zápasov výrazne zatienia hŕstku hundrošov, ktorí aj tak nikdy nebudú spokojní. Tým najkrajším podnetom zo strany divákov je teda to, že pomedzi mnohé víkendové aktivity si vyberú práve futsal v športovej hale.
Ako je zvykom, diskutovanou témou, najmä v napínavom finále, boli sporné momenty a rozhodcovia. Ideálne to asi nikdy nebude…
– Ľudia keď frflú, tak hlavne na výkony rozhodcov. Zvykli sme si. Ak mi jeden z týchto frflošov ukáže čo i len jednu ligu vo svete, kde nedochádza ku kontroverzným situáciám s rozhodcami, uznám si chybu a budem sa snažiť o zmenu. U nás je to v porovnaní so svetovými ligami vyhrotenejšie v tom, že ľudia aj hráči poznajú rozhodcov dlhodobo, nadávky na ich osobu sú často za hranicou. Prepísknuté to je najmä u hráčov, ktorí predvčerom potrebovali pomoc s viazaním šnúrok, včera získali občiansky preukaz a dnes nadávajú rozhodcom. Vynadať rozhodcovi sa dá aj slušnejšie, chce to len hráčsku vyzretosť. Nespokojní diváci aj hráči by si okrem toho mali uvedomiť, že aj keby nám prišli pískať rozhodcovia z Ligy majstrov, sporným momentom sa nevyhneme. Paradoxom je, že naši rozhodcovia za štyri roky neurobili ani jednu fatálnu chybu, ktorá by mužstvu zničila sezónu. A to aj napriek tomu, že stále sa bavíme o amatérskych rozhodcoch, ktorí si z dobrej vôle odchádzajú vypočuť do haly „spŕšku farebných komplimentov“. A aby som nezabudol, ktokoľvek si to môže vyskúšať, stačí sa ozvať organizátorom. Rozhodca inkasuje za odpískaný zápas 5 €. Uvidíme, o koľkých nových rozhodcoch vás budem informovať budúcu sezónu.
V súťaži sme mali osem tímov, odohrala sa základná časť a následne play-off. Ostane tento model aj v budúcnosti alebo sa bude meniť?
– Keďže v dlhšom časovom horizonte nikdy nevieme, koľko budeme mať v aktuálnej sezóne mužstiev, hrací systém musíme kreovať promptne pred prvým kolom. Systém sa vždy snažíme robiť čo najatraktívnejšie a hlavne tak, aby aj suverénne najlepšie mužstvo základnej časti malo v poslednom kole o čo hrať. Nejde však o nič svetoborné, takmer vždy sa inšpirujeme vrcholovými ligami, v ktorých sa hrací systém osvedčil a funguje dlhodobo.
Uvidíme teda ligu aj v budúcej sezóne?
– Musím podotknúť, že diváci sú v našej lige v úplne inom rozpoložení ako pri iných športoch. K nám do haly ľudia nechodia fandiť Starej Ľubovni, ale idú tam pre určitú vec, ktorá má krátky moment. O to náročnejšie je udržať diváka na tribúne počas celého kola, ktoré trvá cez 4 hodiny. Futsal je aj napriek tomu momentálne najnavštevovanejším športom v meste. Práve toto je tým hnacím motorom, prečo sa o zorganizovanie futsalovej ligy pokúsime aj nabudúce. Ak bude dostatok finančných zdrojov a bude dosť mužstiev či usporiadateľov, tradičný futsal by mal Ľubovňanov baviť aj počas nasledujúcej zimy.
Peter Rindoš, foto: S. Zálešová
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.4/2020 (4. február 2020)