Konferencia o liečivých rastlinách má v našom regióne dlhoročnú tradíciu a tento rok si pripomenula dokonca výročie, a to 35.
„Gro tejto jubilejnej akcie je, takpovediac, v retro štýle, aby sme tým mladým odovzdali výsledky našej prace,“ poznamenal už skalný účastník konferencií Pavol Čupka, konateľ firmy Liečivé rastliny, s.r.o. Malacky. Ako dodal, v súčasnom prechemizovanom svete sa musíme vracať k bylinkám, lebo určite pomáhajú, aj keď majú svoje limity. „Držím sa hesla, že lekár lieči, ale príroda uzdravuje,“ dodal.
Práve odbornej a vedeckej verejnosti, ale tiež pestovateľom a spracovateľom liečivých rastlín sú konferencie určené. Dokopy ich počas 35 rokov bolo 13 a majú aj svoje praktické výstupy, v regióne okresu postupne vznikali mnohé firmy venujúce sa pestovaniu liečivých rastlín, v ktorých vyrábali a dorábajú čaje či iné liečivé produkty, napr. v Novej a Starej Ľubovni, Plavnici, Údole a Hniezdnom. Napokon pôvod odhalenia účinností bylín tu je odpradávna. „Bylinky, ktoré sa tu pestujú, sú z nášho regiónu, ktorý je čistý, zdravý a dodávajú nám silu a energiu. Navyše produkty z nich sa vyvážajú nielen do celého Slovenska, ale i do sveta,“ podotkol Ján Gondek z Chaty Pieniny v Lesnici, kde sa nie náhodou seminár o liečivých bylinkách konal. „V blízkom kláštore žil mních Cyprián, ktorý spracoval svetoznámy herbár, a už naši starí rodičia bylinky zbierali, liečili sa nimi, pomáhali im,“ dodal.
Práve posun vo vývoji aj vo využití a spracovaní liečivých rastlín – to boli témy pre viaceré vedecké kapacity, ktoré prišli priblížiť najnovšie výskumy v tejto oblasti. „Ide o skĺbenie dlhoročnej práce a výskumu v oblasti liečivých rastlín, je tu taká ucelená predstava o pôsobení liečivých rastlín,“ zhrnul Pavel Mučaji, dekan Farmaceutickej fakulty UK BA pripomenul, že v tejto oblasti máme stále dosť zanietených študentov a vedeckých pracovníkov, ktorí môžu tento trend posúvať dopredu. A hovoriť aj o novinkách, s takou napr. prišla Lenka Tůmová, docentka Univerzity Karlovej, FaF, Hradec Králové, ktorá, o.i., hovorila aj o alergiách spojených s užívaním liečivých rastlín, ktoré sa používajú už dnes aj ako korenie.
Skalní podporovatelia Na výročí sa ale zvykne aj oceňovať, a tak si za vernosť, podporu i sponzorovanie konferencií a v neposlednom rade za vedecký a odborný prínos prevzalo ocenenie vyše 30 osobností i firiem. A aj sa spomínalo. „Začalo sa s cieleným pestovaním liečivých rastlín, ktoré rozbehol na PD Rozkvet pán Oravec v spolupráci s Katedrou genetiky a botaniky UPJŠ Košice a postupne sa venovali šľachteniu vybraných druhov liečivých rastlín a vývoju. Čiže začínalo sa s malými plochami na 100 ha a postupne sa to rozširovalo aj do iných obcí a oblastí a dnes máme na Slovensku už 2800 ha plochy s liečivými bylinami,“ dodal Miroslav Habán, predseda Odborov vysokých škôl, FaF UK Bratislavy i to, že tieto aktivity dali prácu mnohým v regióne, napr. v roku 2008 ženám z Lesnice, ktoré sa po skončení podniku rekvalifikovali a začali sa tu pestovať rôzne bylinky.
Výstupy, úspechy, novinky sú zhrnuté v populárnom Česko – Slovenskom časopise o liečivých rastlinách a takisto v zborníkoch, ktoré slúžia tak odbornej, ako i laickej verejnosti. Ostáva tak veriť, že tieto konferencie sa dožijú ďalšieho jubilea, o tom viac v rozhovore s hlavným organizátorom V. Oravcom.
Veda vedno s praxou S Viliamom Oravcom (na fotografii) sme sa rozprávali o prínose, ale i budúcnosti konferencií o liečivých rastlinách, ktorých je už 35 rokov hlavným organizátorom pod gesciou Záujmového združenia Rumanček.
Dnes sa pestovaniu liečivých rastlín venujú aj v našom regióne viaceré firmy, vývoj v tejto oblasti pokročil… Skúste ale pripomenúť začiatky pestovania liečivých rastlín u nás?
– Liečivými rastlinami sa začalo zaoberať Poľnohospodárske družstvo Rozkvet v Novej Ľubovni v roku 1980, a to z dôvodu, že bolo charakterizované veľkým objemom pridruženej výroby. Pokiaľ sme sa ale chceli zamerať na poľnohospodársku výrobu, špeciálne u nás v nehostinných podmienkach v Novej Ľubovni a Jakubanoch, bolo nutné prejsť na špeciálnu výrobu. Mne ako predsedovi družstva vtedy učarovali liečivé rastliny, pomohli mi vtedy viaceré vedecké kapacity.
Treba ale pripomenúť, že vtedy ubudlo na Slovensku 700 ha liečivej raže (hubky ražnej), z ktorej sa vyrábali opiové alkaloidy. Zameranie bolo na zasolené pôdy východoslovenskej nížiny, ale z toho dôvodu, že tam boli zberači divo-rastúceho rumančeka, tak sa nedalo pestovať, a preto prešlo pestovanie rumančeka kamilkového do horských oblastí. Neriešilo sa to v bývalom režime živelne, ale lídrom týchto liečivých rastlín bola Slovakofarma Hlohovec – pôvodná, ktorá tieto liečivé rastliny koordinovala cez pestovateľské pracoviská, Prírodovedeckú fakultu UPJŠ Košice, PD „Rozkvet“ Nová Ľubovňa a neskôr aj PD Plavnica, ktorí boli zapojení do Štátnej úlohy plánu technického rozvoja, kde v päťročných cykloch predstavovali výskumy okolo 150 miliónov korún.
Predpokladáme, že postupne sa začali pestovať a šľachtiť ďalšie druhy liečivých rastlín…
– Na začiatku bola čiastková úloha výskumu zameraná na opiové alkaloidy a potom nasledovali šľachtenia liečivých rastlín, a to rumančeka, nechtíka, rebríčka, nízkokmennej lipy – teda vybraných druhov. Na družstve v Novej Ľubovni sa založila vývojová základňa, kde sa venovali novošľachteniu, pestovali sa aj iné druhy ako medvedica lekárska, repík a ďalšie. Nasledovalo veľkoplošné pestovanie, zber a pozberová úprava. Urobili sa haly na destilácie liečivých esenciálnych olejov, ďalej extrakcie až po niektoré finálne výrobky. Taktiež boli kontinuálne budované sušiarne. Vývoj a výroba v roku 1998 prešla do súkromnej firmy Calendula, ktorá dnes vyrába esenciálne oleje a extrakty, veľké množstvo finálnych výrobkov z liečivých rastlín a prírodných látok.
Predpokladáme, že s rozvojom pestovania a šľachtenia nových druhov liečivých rastlín vznikla aj potreba vzdelávať sa a konfrontovať postupy na konferenciách…
– Z toho dôvodu, že nové veci je nutné spropagovať a obdobie 80-tych rokov minulého storočia bolo charakteristické tým, že sa prechádzalo zo syntetických na prírodné liečivá, vznikla potreba dať tomu populárno-odborný aj vedecký kontext. Už v roku 1985 sa to udialo prostredníctvom prvej československej konferencie, a to vedeckým kolokviom vo Vyšných Ružbachoch, kde bolo 100 účastníkov. Zároveň sa skúšal už aj kombajn na zber rumančeka a seminár bol v Jakubanoch. Postupne sa ďalšie konferencie konali v Piešťanoch, v Nitre, na Štrbskom Plese, atď. Boli už na medzinárodnej úrovni, kde bola účasť okolo 130 – 150 odborníkov z 9 – 10 štátov. Ďalšie konferencie boli na výskumnom ústave liečiv v Modre a posledných sedem bolo realizovaných v Ľubovnianskych kúpeľoch, kde boli zúčastnení aj odborníci v oblasti liečivých rastlín napr. z Nového Zélandu, Kanady, Izraela, Fínska…
Predpokladáme, že organizovanie takýchto veľkých konferencií nebolo jednoduché. Pod akou gesciou sa konali a konajú?
– Prvú sme organizovali ako Poľnohospodárske družstvo Nová Ľubovňa, ďalšie v Piešťanoch a Tatrách sme robili v spolupráci s vedecko-technickou spoločnosťou v Banskej Bystrici, ale posledných osem konferencií organizovala súkromná firma Vilora, v ktorej produkcii sú aj všetky zborníky, ktoré sú výstupom konferencií nielen pre zúčastnených a tých, ktorí z rôznych dôvodov nemohli prísť, ale taktiež sa dávajú do vedeckých knižníc jednotlivých univerzít.
Aký je podľa vás najdôležitejší prínos týchto konferencií?
– Veda sama o sebe, ak nie je zavedená do praxe, nemá prakticky význam. Výsledkom toho je, že na Slovensku existujú už pomerne veľké firmy, ktoré sa živia špeciálne pestovaním, spracovaním a finalizáciou liečivých rastlín. U nás osobitne to je firma Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica, ktorá je najväčším pestovateľom liečivých rastlín na Slovensku, a to v ekologickom režime. Ďalej okrajovo aj Poľnohospodárske družstvo Plavnica, ale sú tu aj firmy ako Calendula, a.s. v Novej Ľubovni, ďalej Herbex, s.r.o. Vinica , Fytofarma, a.s. Malacky. A tie dávajú šancu zamestnať sa a napredovať v tejto oblasti aj v našom regióne.
Čo teda budúcnosť? Bude stále dosť nadšencov, aby sa po 35. ročníku odvíjali ďalšie?
– Veda neustále napreduje. Aj v tejto oblasti máme zdatných vedeckých pracovníkov na farmaceutických fakultách a vedeckých pracoviskách, ktorí si budú aj naďalej vymieňať poznatky, a to aj na týchto konferenciách. A pokiaľ sa týka výrobných organizácií, ktoré sa zaoberajú pestovaním a spracovaním liečivých rastlín, sú tieto konferencie tiež veľkým prínosom, pretože tu nejde len o súlad vedy a praxe, ale nadobúdajú sa ďalšie obchodné kontrakty medzi jednotlivými firmami. A čo sa týka mojej angažovanosti v týchto konferenciách, musím priznať, že treba vedieť aj kedy sa stať „šedou eminenciou“ a pozerať z diaľky a odovzdať tú štafetu mladším. Ja tých mladých mám v rodine dosť, takže budúcnosť je tak, verím, zaistená.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 35 (24. september 2019)