Najväčší staviteľ v prírode: V Ľubovnianskych kúpeľoch sme našli stopy po práci bobra!

Pri zimných potulkách v našom regióne sme zavítali do Ľubovnianskych kúpeľov. Stačilo odbočiť z bežnej trasy a objavili sme zákutia, ktoré sme doteraz obchádzali. Ostali sme uchvátení budovaním vodných staviteľov priehrad. Tečúci potok nás upozornil na zaujímavý úkaz - vodu zadržiavala bobria hrádza.

Podľa odborníkov je bobor po človeku jediný živý organizmus na planéte, ktorý si aktívne pretvára životné prostredie na svoj obraz a svoje potreby. Na našom území, ako aj v okolitých krajinách sa bobor vyskytoval veľmi vzácne už v 17. stor. Jeho sústavné prenasledovanie napokon spôsobilo, že v Európe zostalo iba zopár jedincov, ktoré prežili len v niekoľkých lokalitách.

MÝTUS O LIEČIVEJ SILE

Pod vyhladzovanie bobrov sa veľkou mierou podpísal mýtus o tzv. „bobrej sile“- aromatickej pižmovej žľaze pri chvoste, naplnenej látkou bohatou na olej. Tejto látke sa pripisoval pozitívny účinok na ľudský organizmus. Využíval sa v parfumérii a farmácii. Vysoko cenený bol tiež tuk z bobra, ktorý v ľudovom liečiteľstve považovali za univerzálny liek podobne ako z jazveca. Veľmi cenná bola bobria kožušina, ktorá sa stala vyhľadávaným terčom lovcov. Obrovský dopyt po kožušine u nás nastal v 17. a 18. stor., používal sa na výrobu golierov, klobúkov, čiapok a rukávnikov. V minulosti mali bobry veľký dosah na svetovú ekonomiku i históriu. Obchod s kožušinami bol vysoko výnosný aj mimo Európy. Dopyt po bobrej kožušine neutícha, výrobky sú aktuálne aj dnes. Záujem o kožuchy z kanadského a ruského bobra stúpa. Sú kvalitné, vodeodolné, ich hrejivosť zaručuje hustota kožušiny.

AKO POCHÚŤKA

Historické pramene dokladajú, že na vyhubení bobrov sa unikátnym spôsobom podieľala aj cirkev, keď jej hodnostári v roku 1754 rozhodli, že bobor je vlastne „štvornohá ryba“, a tak povolili konzumovať jeho mäso aj v čase pôstu. Na lov bobrov mali výhradné právo iba šľachtici. Zamestnávali tzv. bobriarov, ktorí sa starali o bobrov. Neskôr sa bobrie pytliactvo prísne trestalo. Vyhubenie bobrov malo pre ľudí a prírodu vážne následky.

ÚŽITOK PRE PRÍRODU

Bobrie hrádze zadržiavali jarné prívaly vody a po likvidácii bobrov prišli rozsiahle záplavy. Odborníci zistili, že vodné stavby bobrov dokážu regulovať odtok vody oveľa lacnejšie a rýchlejšie ako hrádze vybudované človekom. Ochranári potvrdzujú, že aktivity bobrov ovplyvňujú celý ekosystém. Bobrie priehrady ozdravujú i kvalitu vody. Na miestach, kde žijú bobry, sa zvyšuje teplota vody, čo má vplyv aj na rozmnožovanie rýb. Bobry tvarujú krajinu podobne ako človek, no zasahujú do nej oveľa citlivejšie. Bobrie hrádze sa stali prirodzenými čističkami vôd.

ŠIKOVNÍ STAVBÁRI

Z odbornej literatúry sa dozvedáme, že bobry neprežívajú zimu v zimnom spánku, preto si musia zaistiť zásobu konárov a vetvičiek. Robiť si zásoby na zimu je bobrom vrodené, ako aj stínanie stromov. Túto činnosť ovládajú už mladé niekoľkomesačné bobry. Pri stínaní stromov pracujú iba v noci. Strom ohlodávajú dokola, do tvaru presýpacích hodín, pričom majú hlavu na boku. Aby si zabezpečili potrebný stav vody na dopravu dreva, budujú jedinečné vodné hrádze. Väčšie polená vlečú jednotlivo, menšie konáre, vetvičky a rastliny vo zväzkoch. Na stavbe hrádze vždy pracuje celá rodina. Vchod do nory je vždy pod hladinou vody. Pri svojej nočnej šichte sa orientujú podľa zvukov vody, to je šumenie a špliechanie tečúcej vody, čo do značnej miery ovplyvňuje celý priebeh stavby. Za silných mrazov vystupuje z hrádze para, ktorá signalizuje, že je obsadená bobrami.

Spracovala Viera Mošoňová, Zdroj: Ivan Kňaze, Príbehy zvierat

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 2, 28. január 2026).