Názory na realizáciu podlahy v kostole sa rôznia, prinášajú rôzne polemiky, obavy a domnienky. Na aktuálnu tému sme sa porozprávali s historičkou umenia Michaelou Haviarovou.
Čo si myslíte o názoroch, ktoré momentálne zaznievajú na realizáciu tohto kroku v kostole sv. Mikuláša v Starej Ľubovni?
- Je dobré, že sa o obnovu zaujímajú lokálpatrioti a aj nielen odborníci, čo je dôkazom vzťahu k pamiatke a uvedomenia si jej významu.
Položením polystyrénu a vyvýšením dlažby v súvislosti s podlahovým kúrením sa má zakryť aj pätka stredovekého kamenného víťazného oblúku, čo označujú znalci histórie za stratu... Aký máte na to názor?
- Navýšenie podlahy bude o zhruba 20 centimetrov, čím sa prekryje nielen pätka pôvodného víťazného oblúka, jedného z veľmi mála stredovekých pôvodných prvkov, ktoré sa zachovali, ale „utopí“ sa aj všetkých sedem oltárov, čo môže znamenať ich pomalú a postupnú degradáciu a vyhnívanie či rozsúšanie a zároveň ich vizuálne znehodnotenie. Zároveň pri vstupoch budú musieť vzniknúť rôzne schodíky a pod novú vrstvu sa okrem dnešnej dlažby ukryjú aj renesančné náhrobky, ktoré sú dnes v podlahe pod niektorými lavicami.
Obavy sú aj zo zmeny klímy v kostole, čo by malo mať negatívny vplyv na drevené pamiatky v kostole, prípadne stredoveké fresky. A tiež krypty pod kostolom. Je to možné?
- Na základe skúseností z viacerých kostolov na Slovensku, kde už bol realizovaný tento typ temperovania, je známe, že má dopad na mikroklímu kostola. Napríklad aj pri temperovaní je v kostole zvýšená prašnosť, ktorá má vplyv na oltáre i reštaurované maľby. Trvalú zmenu klímy neodporúčajú ani samotní reštaurátori, nakoľko môže dochádzať síce k pomalému, ale istému poškodzovaniu umeleckých diel. Môže sa to časom dotknúť aj krýpt so stáročiami rovnakou vlhkou klímou, ktorá zakonzervovala aj dodnes zachované pozostatky ľudských tiel v drevených rakvách.
Všetky tieto vplyvy nemôže ale nikto z nás predpokladať, vzhľadom k tomu, že by išlo o časovo dlhšie obdobie, po ktorom by sa negatíva mohli alebo nemuseli na všetkých uvedených častiach kostola prejaviť.
Dalo sa možno nájsť nejaké iné riešenie, resp. vyvolať skôr väčšiu diskusiu odborníkov?
- V dnešnej dobe existuje množstvo rôznych typov vykurovania a temperovania. Pre kostoly je ideálnejšie lokálne vykurovanie lavíc, ktoré má viaceré možnosti. Pri tak zložitom probléme ako je ochrana pamiatkových hodnôt architektúry aj mobiliáru kostola, je nutné zvážiť viaceré alternatívy.
Pokiaľ boli konzultované, verím, že v konečnom dôsledku budú negatívne dopady podlahového temperovania na kostol minimálne.
Foto: archív ĽMS
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 25 (30. jún 2021)