Tak ako v minulých rokoch aj v tomto do Nestville Parku v Hniezdnom prišli ukázať svoje majstrovské umenie furmani z celého Slovenska. Pred očami divákov museli zvládnuť tri disciplíny, kde predviedli rýchlosť, obratnosť, presnosť a pohotovosť svojich koní.
Napokon si tretie miesto vo vytrvalom daždi a zime vybojoval Rastislav Ďurica z Brezovice nad Torysou, na druhom sa umiestnil Ján Francisty z Krupiny. Z trinástich súťažiacich sa víťazom stal Michal Raškevič z Kamienky. Podľa slov furmanov sa toto povolanie pomaly vytráca. Venujú sa mu najmä tí, ktorí už od detstva vyrastajú pri koňoch. „Nás, mladých furmanov, nie je veľa. Dúfam však, že sa to zmení. S koňmi som vyrastal odmalička, vytvoril som si k nim vzťah, a preto som sa rozhodol pre furmančenie. Hoci v lesoch je viac strojov ako koní, myslím si, že sa to otočí, pretože kôň je tam nenahraditeľný,“ zhodnotil Rastislav Ďurica. Práve takáto prezentácia na pretekoch napomáha k tomu, aby sa furmančenie úplne nevytratilo. „Preteky sa organizujú hlavne preto, aby ľuďom pripomenuli prácu furmanov v lese,“ povedal Michal Raškevič, ktorý na otázku, či ho toto povolanie dokáže uživiť, odpovedal veľmi jasne a pohotovo, „keď je chuť, tak áno“. Na furmančení si najviac užíva krásu tátošov a neopísateľný pocit, že ho táto práca napĺňa. Pred pretekmi sa s koňmi nijako zvlášť nepripravuje. Podľa neho ide len o to, či kôň dokáže podať dobrý výkon aj pred davom ľudí, pretože nie všetky vraníky zvládnu takýto ruch. „Pred pretekmi sa postarám o to, aby kôň dobre vyzeral, predsa len je to pre nás taká slávnosť, ale inak nič špeciálne netrénujeme. Koníky riadim väčšinou pomocou opratov, a tak vedia, čo majú robiť. Sú na to zvyknuté. A výhoda takého riadenie je v tom, že po nich nemusím toľko kričať,“ opísal svoju furmanské umenie M. Raškevič, ktorý sa na súťaži nesústredí len na disciplíny, ale aj na to, aby bola prezentácia na úrovni. „Kdesi som počul, že auto si už dnes môže dovoliť každý, ale koňa nie, pretože furmančenie si vyžaduje naozaj zdatného človeka,“ dodal na záver spokojný víťaz.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 20 (21. máj 2019)
