30. výročie Novembra 1989 nám opäť pripomenulo pád komunizmu. Toto významné výročie opäť oživí mnohé názory na predchádzajúci režim. Tie doteraz polarizujú spoločnosť na celom Slovensku. Ako si na to spomínajú Ľubovňania a ľudia z okolitých dedín, sme sa pýtali priamo v uliciach.
1: – Mal som vtedy 19 rokov. Čo nám priniesla, neviem. Žiaden pokrok, sme tam, kde sme aj boli, ale všetko je na nás. 2: – Pracoval som za Prahu, Neratovice a boli sme na Václaváku. Museli sme utekať pred policajtmi, aby nás nezbili. 3: – Na to obdobie si spomínam veľmi dobre. Čakali sme dobré, bohužiaľ, neprišlo. 4: – Rysovalo sa niečo pekné a prišlo veľké sklamanie. Každý nech si už urobí záver podľa seba, v čom ho to sklamalo. Mňa napríklad veľmi. 5: – Nič nové neprišlo, posunulo sa to k horšiemu. Všetko zdraželo, dôchodky sú nízke, nedá sa z nich vyžiť. 6: – Mám to živo v pamäti. Je škoda, že tí mladí to nevedia doceniť. Nevedia, o čom bola revolúcia. Malo by sa o tom rozprávať podstatne viac, aby si vedeli ceniť to, čo majú. Lebo poniektorí si nevážia nič. Nechcem ale zas všetkých mladých kritizovať, no mali by sa o to zaujímať viac. 7: – Pamätám sa na to dobre, len neviem, či bola revolúcia celkom k niečomu dobrému. Ľudia si zo západu nezobrali nič dobré len to zlé a negatívne, a to je na tom smutné. 8: – Myslím, že určité podmienky sa zhoršili, životná úroveň nám klesla. Stúpli výdavky, či už na byty, alebo aj na stravu. 9: – Boli sme manifestovať, pripojili sme sa k davu. Myslím, že v krajine sa aj niečo zlepšilo. 10: – Nežnú revolúciu si nepamätám, pretože som sa narodil až o rok neskôr. Ale zhodnotil by som to určite pozitívne. Myslím si, že tak ako sa mladí ľudia angažovali vtedy a vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoj názor a nespokojnosť s tým, čo sa vtedy dialo v krajine, tak takto by to malo vyzerať aj dnes. Držím palce a podporujem všetkých, čo majú odvahu a idú do ulíc vyjadriť svoje názory.
Foto: Michal Petrilák
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 43 (19. november)