Korene vzniku inštitúcie, ktorej hlbiny ukrývajú kultové príbehy zbožňované generáciami i svieže novinky, siahajú už do medzivojnového obdobia. Celkovo takmer šesť tisíc jej členov, z toho približne dva a pol tisíc aktívnych čitateľov, má dnes šancu zaostriť v ponuke šplhajúcej sa k počtu 65 000 dokumentov na svoju vlastnú srdcovku.
Nehrá však hmatateľný zážitok z čítania v dobe čoraz väčšej globálnej digitalizácie druhé husle? Akí autori sú u nás najviac v obehu a dokáže literárna oddanosť zaistiť i dobrodružný nocľah? Slová riaditeľky verejnej mestskej knižnice v Starej Ľubovni Eleny Vranovskej (na fotografii) opisujú známe, a predsa tajomné miesto z laicko-odbornej perspektívy.
TROJICA ZÁSAD
Riaditeľka knižnice na úvod ozrejmuje: „Verejné knižnice už dávno nie sú len požičovňami kníh. Stali sa z nich miesta stretnutí ľudí s rôznymi záujmami. Moderná knižnica je sociálna, liberálna i ekologická. Sociálna v tom, že poskytuje rovnaký prístup k informáciám čitateľom bez ohľadu na ich vekovú, sociálnu, vzdelanostnú, národnostnú či náboženskú identitu. Liberalizmus v knihovníckom svete znamená, že knižnice sa snažia šíriť informácie bez ohľadu na ich pôvod či pôvod autora a vyznávajú intelektuálne slobody, a nakoniec - knihovníctvo bolo, a je ekologické – preferuje opakované používanie, a zdieľanie.“
Okrem prioritného požičiavania knižničných jednotiek bibliotéka ponúka mnoho ďalších aktivít ako rešeršné, bibliografické, referenčné i digitalizačné služby, besedy, prednášky, diskusie, dramatizované a zážitkové čítania, informačnú výchovu, výstavy či možnosť zahrať si spoločenské hry. V časoch mimo pandémie ročne zorganizovala priemerne 300 podujatí. Samozrejmosťou sú počítače s prístupom na internet, free wi-fi zóna, samoobslužné vrátenie kníh do biblioboxu, rezervovanie vypožičaných titulov aj praktické objednávky.
V.I.P. KÚSKY NA DOSAH
Škála výberu sa svižne rozrastá ruka v ruke s každodennými požiadavkami návštevníkov. Približuje E. Vranovská: „Okrem iného u nás nájdete 65 titulov časopisov a zhruba 10 000 elektronických kníh, ktoré si môžete jednoducho vypožičať podľa návodu na našej webovej stránke. Technologicky je to ošetrené tak, že výpožička trvá 30 dní. Po uplynutí tejto doby sa súbor jednoducho z vášho zariadenia vymaže, akoby ste knihu vrátili. Zdravotne ťažko postihnutí si u nás vďaka spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči môžu požičiavať zvukové knihy a ako súčasť konzorcia Knižnice pre Slovensko zabezpečujeme taktiež prístup k licencovaným elektronickým informačným zdrojom z portfólia najväčšej verejnej vedeckej knižnice na Slovensku – Centra vedecko-technických informácií SR.“
Prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby vie Ľubovnianska knižnica zabezpečiť čitateľovi dokument z inej knižnice na Slovensku a zaujímavosťou je aj príležitosť vidieť v knižnici špeciálne vydania kníh. „Rozhodli sme sa každý rok do knižnice zakúpiť jednu luxusnú knihu, a tak používateľom sprístupniť vydavateľské skvosty, ktoré si málokto dovolí zakúpiť do domácej knižnice. Mojou srdcovou záležitosťou je úsek regionálnej literatúry, kde uchovávame a sprístupňujeme publikácie s regionálnou tematikou,“ uviedla riaditeľka.
KOĽKO ĽUDÍ, TOĽKO CHUTÍ
Vkus tunajších registrovaných používateľov, štatisticky sa meniaci s pribúdajúcimi rokmi, rozoberá Elena Vranovská: „Medzi najpožičiavanejšie detské publikácie patrí séria Denník odvážneho bojka či Harry Potter, ale stále obľúbenou autorkou detských kníh je napríklad Astrid Lindgrenová. Dospelé čitateľky rady siahnu aj po starších tituloch Daniely Steelovej, Táne Keleovej-Vasilkovej a najčítanejšími slovenskými autormi u nás sú Jozef Karika, Dominik Dán či Juraj Červenák.“
Vo sfére literárnych žánrov zasa neochladol vzťah k napätiu či láske. „Najobľúbenejšími žánrami v krásnej literatúre pre dospelých sú detektívky, konkrétne ,severské krimi´, ale veľký záujem je aj o detektívky slovenských autorov, kresťanské romány a knihy venujúce sa téme holokaustu. V obľube sú stále ľúbostné a historické romány, skutočné príbehy a u mladších čitateľov fantasy, sci-fi a najnovšie zaznamenávame obrovský záujem o komiksy,“ dokončuje riaditeľka.
NAJ, NAJ, NAJ
Fond knižnice je dôkazom toho, že nielen šport prináša svojich rekordérov. „Rozmerovo najmenšie knihy u nás sú približne vo formáte A6, naopak k najväčším patria atlasy (najmä etnografický), zviazané ročníky periodík a kniha o Andy Warholovi. Pri hľadaní najhrubšej knihy musíme prihliadať na fakt, že hrúbka knihy nezávisí len od počtu slov, ale aj od kvality papiera či fontu písma, no k najhrubším patria tie, ktoré majú viac ako tisíc strán, napríklad horor od Stephena Kinga – To alebo Bleskové správy Franka Schätzinga.
Pozíciu najbizarnejšej knihy suverénne obsadila publikácia od Kamila Zbruža s názvom Notes plná prázdnych strán, keďže autor sa „od roku 1998 venuje nepísaniu“.
KTO UPRATUJE V KNIŽNICI?
„Vzhľadom k tomu, že nové knihy vychádzajú priebežne, aj úkony späté s ich nákupom a odborným spracovaním prebiehajú kontinuálne. Ročne nakúpi naša knižnica priemerne 2200 nových kníh. Tento rok sme už nakúpili niekoľko metrov knižničných dokumentov, a keďže police nemajú neobmedzenú dĺžku, musíme zhruba rovnaký počet vyradiť. A to v prvom rade opotrebované knižničné jednotky, tie, z ktorých máme dva a viac exemplárov a aj také, o ktoré čitatelia nemajú záujem,“ osvetľuje E. Vranovská a jedným dychom dodáva, že knižnica prijíma aj darované knihy, ktoré - buď zaradia do fondu, alebo im hľadajú domov v nemocnici, knižnej búdke, školách a za symbolickú sumu i na burze kníh vo svojich priestoroch.
Najčastejšia detská otázka však znie - Kto upratuje v knižnici? Odpoveď: „O poriadok sa starajú odborní knihovníci, ktorí každý deň spresňujú fond, zakladajú vrátené knihy, nanovo správne zaraďujú zle založené knihy, opravujú signatúry..., o čistotu knižnice dbá pani upratovačka, ktorá pravidelne utiera prach aj v regáloch.“ A čo ticho?„Každý, kto chodí do našej knižnice, dobre vie, že občas je u nás až príliš živo, takže ticho už asi nie je pravidlom. Nakoniec, niekedy len ťažko utíšite dvadsiatku detí a pre mnoho starších čitateľov patria knihovníci medzi tých málo pravidelných sociálnych kontaktov, ktoré ešte majú.“
KLASIKA A TRENDY
Jedna z večných dilem, ktorú knihovníci riešia, je, ako k svojim bránam prilákať aj čitateľský protipól. „Pravidelných návštevníkov knižnice čítanie baví, majú záujem o klasické knihy a nemusíme im nič dokazovať, avšak veľmi radi by sme oslovili aj nečítajúcu časť populácie. Zavádzame nové formy práce, oslovujeme školy, v podstate robíme kampane na podporu čítania, no pravdou je, že knižnica asi nemá až taký vplyv ako rodina a škola. Pochopiteľne veľa mladých, ktorí čítajú, už možno do knižnice nechodí, pretože majú iné zdroje alebo preferujú literatúru v cudzích jazykoch,“ zamýšľ sa E. Vranovská.
Na poličkách knižnice, samozrejme, nechýbajú ani cudzojazyčné publikácie, no verejná knižnica sa snaží istým spôsobom zachovávať všeobecný charakter svojho fondu, preto je výber týchto diel síce jazykovo pestrý, no počtom zľahka obmedzený.
Vedeli ste ale, že v priestoroch knižnice sa pravidelne schádza Klub mladých čitateľov - tínedžerov? Rozprávajú sa o knihách, ktoré prečítali, vymieňajú si dojmy, postrehy, ale debatujú aj o počítačových hrách a televíznych seriáloch.
OBSLUŽNÉ MEDZI STRÁNKAMI?
Hoci sa práca knihovníka môže javiť ako monotónna, vety riaditeľky potvrdzujú, že o humorné situácie nie je núdza. „Našou obľúbenou historkou je tá o niekoľkých tisícovkách korún nájdených vo vrátenej knihe, ale aj o deťoch, ktoré sa schovali v knižnici a chceli v nej zostať zamknuté cez noc, akurát nerátali s poplašným zariadením a prítomnosťou ozbrojených príslušníkov policajného zboru pri kontrole ,narušeného´ objektu.“
Elena Vranovská dodáva, že na práci knihovníka miluje najmä zásielky nových kníh – ich vôňu a krásne obálky, no najspokojnejšia je vo chvíli, keď vidí na tvárach čitateľov spokojnosť. A akí spisovatelia si získali práve ju? „Ťažká otázka, ale k mojim obľúbencom patria trebárs Terry Pratchett, Umberto Eco, Andrzej Stasiuk, ale aj izraelskí autori Meir Shalev a Etgar Keret.“
Alexandra Chamillová, foto: archív ĽK, ĽMS
Alexandra Chamillová, foto: archív ĽK, ĽMS
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 31 (25. august 2021)