Atraktívny je najmä prienik športových lezeckých disciplín ako je bouldering, alebo pretekárske lezenie. Schválenie športového lezenia ako olympijského športu k tomu tiež prispelo. Práve o boulderingu je domáca snímka Dávida Závackého. Na 10. ročníku festivalu ZDRUFF v Starej Ľubovni získala v diváckej ankete najviac hlasov.
MOMMENTUM 7C+ Baterka, sedlo Vabec.
FILM BOULDERRO(C)K
Dvanásťminútová snímka zachytáva niektoré z najlepších prelezov Slovákov v roku 2020. „Divákov nadchol najťažší tohtoročný prelez nášho najväčšieho siláka Štefana Bednára v Moravskom Krase. Vychutnať si tiež mohli silnú partiu chlapcov z Bratislavy, a to J. Ravasa, A. Capka, M. Kandríka ako zdolávajú najťažšie bouldre vo Vysokých Tatrách,“ povedal autor filmu D. Závacký, ktorý tiež prispel svojím hodnotným a rýchlym prelezom v španielskom Albarracine.
Prvá časť filmu ukazuje vtipnú situáciu na veľmi ľahkom bouldri. „Všetci sme to hrali na veľmi ťažký prelez a zároveň sa snažili ukázať, aký je bouldering niekedy vtipný v porovnaní s lezením na vysoké steny a hory. Zároveň som chcel poukázať na to, že je jedno či ste zapálený himalájista, alebo bouldrista. Obidve skupiny prežívajú rovnako silné nadšenie. Akurát pri boulderingu to môže byť pre laickú verejnosť dosť komické,“ vysvetľuje D. Závacký.
V závere dokumentu je prelez Staroľubovňana Daniela Šaka, ktorý vo filme zdolal boulder v Zillertali s obťažnosťou 7C. „Bol to môj zatiaľ najťažší zdolaný boulder, mal som z toho obrovskú radosť,“ skonštatoval D. Šak, ktorý je už desať rokov organizátorom festivalu ZDRUFF.
Daniel Šak pri zdolávaní bouldra v Zillertali s obťažnosťou 7C.
LABYRINTY BALVANOV
Bouldre majú stupnicu obťažnosti, svojich autorov, dátum aj štýl prelezu. „Bouldristi tak prežívajú okrem radosti z lezenia aj pocit z tvorby akéhosi sochárskeho umenia. Ak to príroda dovolí, ostane tam naveky aj s podpisom. Jeho galériu umenia môžu navštíviť a fyzicky okúsiť aj ďalší bouldristi. Niektoré svetové bouldrové sektory skutočne vyzerajú ako galérie, moria a bludiská balvanov,“ priblížil D. Závacký.
RUKA V RUKE SO SILOU
Podľa neho je na Slovensku najväčší potenciál pre bouldering v žulových Tatrách. „Máme deficit dobrých bouldrových skalných formácií. Bouldruje sa na andezite v pohorí Vtáčnik, na vápenci a zlepenci v Malých Karpatoch a pohraničných pieskovcoch pri Morave. Česko a Morava dostali toho na bouldering od Boha trochu viac než my,“ zhodnotil D. Závacký.
Bouldering ide ruka v ruke so silou. „Je krátky, maximálne silový a výbušný. Je to taká gymnastika na skale v plnej koncentrácii a vypätí. Pri lezení s lanom je to ako behať maratón. Zdolávať boulder je zas ako šprint na šesťdesiatku.“ opísal D. Závacký.
Len sila z posilňovne však vôbec nestačí, ba naopak, je takmer nepoužiteľná. Telo musí vedieť pracovať ako celok. Od malíčka na chodidle, po malíček na ruke vo všetkých polohách. „Preto sú ideálnejšie cviky pre lezenie tie gymnastické, s vlastnou váhou a podobne. Pre tento zámer existujú umelé lezecké steny, kde sa dá bouldrovať bez obmedzenia a trénovať. Byť zároveň ,baleťák’ je určite tiež veľmi prínosné,“ s úsmevom dodal D. Závacký.
Louis Armstrong 7B+, Ostaš, Česko.
foto: archív D. Š.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 46 (8. december 2020)