Zdravá strava, pohyb a posilňovanie imunity sú v týchto dňoch obzvlášť potrebné. Vyhovárať sa na nedostatok času či nechuť určite neobstojí u mladej ženy zo Starej Ľubovne, ktorá toho stíha naozaj veľa!
„S cvičením má človek väčšiu chuť do života."
Je mamou trojročného synčeka Adama, popri externom štúdiu pracuje na dohodu v pohostinstve a má aj brigádu z domu. Zvláda navštevovať posilňovňu a aktívne sa venovať pohybu. Silvia Kmečová tvrdí - ak človek chce, dokáže všeličo!
Cvičí celá rodina
Zhovorčivá 26-ročná Staroľubovnianka má rada cvičenie a večery s dobrou knihou. Blízke sú jej rôzne pohybové aktivity, zvlášť tie, do ktorých vie zapojiť syna - od bicyklovania, korčuľovania alebo turistiky.
Na otázku, čo ju motivovalo k cvičeniu, nám odpovedala: „Cítila som sa po pôrode neatraktívna ako sama pre seba, tak aj pre manžela.“ A preto s tým chcela niečo spraviť. Do fitnescentra chodí prevažne sama, príležitostne jej robí spoločnosť manžel, ale len cestou z a do posilňovne. „Chodíme do rovnakej posilky, ale keďže ja mám partie do dní zadelené inak ako on, naše tréningy sú odlišné a každý cvičí svoj vlastný tréning,“ vysvetlila Silvia. Chodí tam hneď zrána, keď syna odprevadí do škôlky. Doma cvičí aj s ním, ten ju totiž veľmi rád napodobňuje. „Všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce. Stačí si správne rozdeliť čas. Tréningy a domáce práce hravo zvládam, kým je Adamko v škôlke. Moja pracovná doba je väčšinou počas víkendu a večer, cez deň si porobím čo treba a potom nastupuje babka. Druhá brigádka nie je časovo náročná. Školu nenavštevujem až tak často, ale keď si to situácia vyžiada, tak drobec cestuje so mnou,“ priblížila zladenie času mladá žena. Osobne ju motivuje pohľad do zrkadla a teší ju, ako sa opticky zmenila a ako pod vedením trénera napreduje.
Dozor je dôležitý
Silvia pripomína, že ak cvičíte sami, nemá vás kto kontrolovať - či robíte cvik správne, či zaberáte partiu, ktorú máte pri danom cviku precvičovať, alebo zbytočne nezaťažujete kríže. Jej pomáha pri cvikoch s väčšími váhami tréner. Je dôležité, že ju trénuje muž, pretože pri cvikoch jej podáva a berie činky s vyššou hmotnosťou. Zároveň jej pomáha s odľahčením váhy, keď už nevládze. „Tréner je ten, kto nado mnou stojí a dokáže ma prinútiť k oveľa lepším výkonom, ktoré by som sama v posilňovni nedala,“ prezradila. Tréning trvá približne hodinu a pol podľa toho, ako náročné sú cviky a ako dlho potrebuje pauzy medzi sériami. Silvia cvičí prevažne silovo a každý tréning inú partiu. Do posilňovne chodí raz do dňa, ale ak je pekné počasie, posadí malého do sedačky na bicykel alebo do kočíka, obuje si korčule a spoločne si dajú kardio tréning. Cvičenie je len jedna časť úspechu, tou druhou je jedlo. Upravila si stravu a najmä pitný režim, s ktorým bojuje doteraz. „Málokedy mám pocit smädu, čiže pijem skôr automaticky a musím si na to dávať pozor,“ poznamenala.
Samozrejme, cvičenie s osobným trénerom nepatrí medzi najlacnejšie hobby, všetko sa odvíja od intenzity tréningov a od toho, či cvičíte výlučne individuálne, alebo skupinovo.
Neodradila ju ani korona
Silvia cvičí väčšinou v posilňovni, keďže k tréningu potrebuje stroje a náradia. Počas prvej vlny pandémie chodila cvičiť aj vonku, kde spojila príjemné s užitočným. „Syn bol na čerstvom vzduchu a ja som si pri tom zamakala. Keby všetko to, čo je k dispozícii v posilňovni, bolo dostupné pod holým nebom, v teplom počasí, nepovedala by som nie takejto alternatíve,“ dodala a potvrdila, že cvičenie s rúškom je veľmi náročné, keďže treba dbať na správne dýchanie.
Momentálne sú ale všetky fitnescentrá zatvorené a Silvia je odkázaná na domáce tréningy, kde má nejaké náradie na cvičenie. Nahrádza tak posilňovňu. Cvičenie vonku už kvôli počasiu nie je reálne.
Faktom je, že ľudia, ktorí cvičia, sa cítia vitálnejšie a kondične lepšie. „Stačí začať! Nemusí to byť hneď tréning v posilňovni, je jedno - s akým typom cvičenia začnete. Ak budete cvičiť pravidelne, sami uvidíte, že zrazu sa budete cítiť lepšie, po čase možno atraktívnejšie a budete mať oveľa väčšiu chuť do života,“ odkazuje Silvia.
Článok bol publikovaný v ľubovnianskych novinách č. 41 (3. november 2020)
Anna Lazorčáková,
foto: archív S.K.