V týchto dňoch prebieha sčítanie obyvateľov Slovenska, ktoré sa koná od 15. februára do 31. marca 2021, keď sčítanie domov a bytov už zrealizovali obce a mestá od 1. júna 2020 do 12. februára 2021.
Súpis daňovníkov v obci Kolačkov z roku 1715.
Získané údaje majú priniesť informácie nielen o počte obyvateľstva, ale aj o stave spoločnosti a životných podmienkach ľudí. V porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami je to výnimočné, priam historické - hlavne elektronické sčítanie („klik k lepšej budúcnosti“) a prvé integrované sčítanie. Prvýkrát v histórii budú využité údaje z existujúcich administratívnych zdrojov v kombinácii s údajmi získanými od obyvateľov. Poďme sa ale pozrieť aj do minulosti.
SČÍTANIE OBYVATEĽSTVA UHORSKA PRED 300 ROKMI
Od prvého novodobého československého sčítania uplynulo 15. februára 2021 už 100 rokov. Údaje novodobých československých a slovenských sčítaní, t.z. od roku 1921 až do roku 2011 sú pomerne ľahko dostupné. Náročnejšie je však bádanie vo veci skúmania súpisov a sčítaní obyvateľstva z dôb pred vznikom ČSR, zvlášť teraz v čase protipandemických opatrení, keď vstup do našich archívov je výrazne obmedzený alebo celkom vylúčený. Napriek týmto obmedzeniam, vzhľadom na značnú digitalizáciu archívnych materiálov, dá sa najmä na stránkach Maďarského národného archívu a family search „doklikať“ k zaujímavým údajom z historických súpisov obyvateľstva v Uhorsku.
Prvé známejšie sčítanie ľudu v Uhorsku sa udialo po tureckej okupácii Uhorska pred 300 rokmi! V roku 1715 bol na podnet panovníka vyhotovený prvý celokrajinský daňový súpis. Reorganizácia pomerov v Uhorsku v tom čase bola nevyhnutná, pretože celé 17. storočie bolo poznačené protihabsburskými povstaniami uhorskej šľachty, náboženskými nepokojmi a s tým súvisiacim pustošením, rabovaním a ničením. Ak k tomu prirátame ešte morovú epidémiu v rokoch 1710 až 1711, všetky tieto faktory viedli k hospodárskemu a sociálnemu úpadku krajiny. Znížil sa aj stav dobytka, takže poddaní nemali často čím obrobiť pôdu. Vzrástol počet neobývaných domov a neobrábaných poľnohospodárskych usadlostí. Mnohé oblasti a dediny sa vyľudnili alebo v nich značne klesol počet obyvateľstva. Napríklad v rokoch 1710 - 1711 na mor zomrelo v Kolačkove 111 ľudí a v Lomničke 227, z toho k obetiam v Kolačkove patrilo 18 sedliakov a v Lomničke z 227 obetí bolo 23 sedliakov ako predstaviteľov najsilnejšej vrstvy daňovníkov.
SÚPIS KVÔLI VYBERANIU DANÍ
Súpis mal slúžiť pre vyberanie každoročnej vojenskej dane (contributionale). Cisár sa snažil upevniť postavenie Habsburgovcov v Uhorsku tým, že sa zaviazal dodržiavať uhorské zákony a krajinu viesť spolu so snemom. Snem v roku 1715 prijal zákon o zavedení pravidelnej armády, pretože mechanizmus obrany štátu formou insurekcie (povinnosť šľachty zúčastniť sa na obrane kráľovstva spolu s panovníkom) bol zastaraný a nevyhovoval aktuálnym potrebám a požiadavkám kladeným na armádu. Panovník pôvodne požadoval, aby sa na financovaní stálej armády podieľala aj šľachta platením daní. Šľachta to však odmietla a dokázala si udržať svoje staré stavovské privilégium neplatiť dane, výmenou za ponechanie insurekčnej povinnosti. Odvádzanie daní sa tak obmedzilo len na poddaných a obyvateľstvo miest.
Okrem privilegovaného obyvateľstva, ktoré nepodliehalo daňovým súpisom, v tomto období obyvateľstvo našich obcí tvorili hlavne poddaní, ktorí boli delení na tri kategórie: sedliaci, želiari a podželiari.
Sedliaci (lat. coloni) boli hospodársky najsilnejšou vrstvou poddaných. Títo boli držiteľmi a užívateľmi určitého rozsahu sedliackej usadlosti, na ktorej hospodárili. Vlastnili záprahový dobytok a výrobné nástroje s ktorými voľne narábali. Želiari (lat. inquilini) boli poddaní, ktorí vlastnili dom a spravidla buď vôbec nemali poľnohospodársku pôdu, alebo hospodárili na pôde s malou výmerou. V takomto prípade želiari mali vlastné hospodárstvo, vrátane výrobných nástrojov, ale málokedy aj záprahový dobytok. Podželiari (lat. subinquilini) tvorili skupinu želiarov bez domu, bez prídelu usadlostnej pôdy, ale viazaní k osobe a veľkostatku zemepána, na ktorom vykonávali urbársku robotovú povinnosť.
ČO BOLO PREDMETOM ZISŤOVANIA?
Keďže výsledok súpisu z roku 1715 priniesol nízky počet ľudí schopných platiť daň, uskutočnil sa druhý súpis v roku 1720, ale ešte s horším výsledkom. V týchto historických listinách nenájdeme však súpisy obyvateľstva Starej Ľubovne, Hniezdneho a Podolínca s priľahlými obcami v „Spišskom zálohu“, ktoré v tom čase nepatrili do Uhorska, a teda nepodliehali tomuto súpisu. V súpisoch boli štátom prvýkrát zaznamenané mená daňovníkov (hláv jednotlivých hospodárstiev) a ich majetkové pomery. Daň bola v Uhorsku viazaná na osobu daňovníka, nie na pozemky. Základom pre jej vymeranie boli usadlosti na urbárskej pôde (sessio, telek). Výška dane závisela od rozlohy usadlosti, na ktorej daňovník hospodáril.
Súpis bol vykonaný podľa obcí a sú v ňom uvedené tieto údaje: od prvého stĺpca - meno daňovníka, množstvo rolí (agrae), čerstvo (novo) kultivovaná zem (extirpaturae), lúky (pratae) a vinice (vineae) patriace daňovníkovi. Použité jednotky sa rôznili – pri poliach sa môžeme stretnúť s jednotkou jutro (0,575 ha), alebo napr. gbel (cubulus – cca 0,4 hektára), lúky v koscoch (falcastrum – 28-46 árov) alebo vo vozoch sena (currus – 25 árov). V súpisoch obcí nášho okresu boli používané prešporské merice (possoniensis metreta, inak objemová jednotka okolo 62 l, ale aj rozloha poľa, na ktorú bolo možné vysiať jednu bratislavskú mericu obilia, asi 2150 m² – podľa bonity pôdy okolo 18 – 21 árov), lúky v koscoch (falcastrum – 28-46 árov), alebo vo vozoch sena (currus – 25 árov).
Vzhľadom na naše prírodné podmienky vinice udávané v južných okresoch Slovenska v kopáčoch (fossor – 2,7 áru), neboli v našej oblasti zaznamenávané.
O tom, aké mená v jednotlivých obciach boli v súpisoch zaznamenané, sa dozviete v ďalšej časti o týždeň.
Štefan Rybovič st., foto: www.arcanum.hu
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 10 (17. marec 2021)