Takmer tridsiatka rybárov od Bratislavy po Vranov sa koncom októbra stretla na II. ročníku Ľubovnianskeho pohára v plávanej. Aj keď sa počas neho museli vysporiadať so psím počasím, nik z nich 11 hodín strávených pri vode neľutoval. Dôvodom boli preteky, ktoré v takej podobe ako u nás nikde na Slovensku neexistujú.
„Pre plavačkárov je to špecifická súťaž, pretože väčšinou sa chytá na stojatých a uzavretých vodách, kde lovia pleskáče, karasy a podobné ryby. Tu je to hlavne jalec,“ vysvetlil, v čom tkvie rozdiel medzi pretekmi na rieke Poprad a tými ostatnými, Ivan Orovčík z usporiadateľskej miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ). Ten pritom trochu ľutoval presun termínu na záver októbra. Na chlad a dážď sú síce rybári zvyknutí, no kolísajúci tlak či vietor dokáže ovplyvniť úlovky. „Na zmeny počasia sú kaprovité ryby chúlostivejšie. Keď je teplejšie, sú aktívnejšie a rybári ich chytia viac,“ dodal predseda MO SRZ.
FÉROVÁ VODA Dvojdňová súťaž, z ktorej sa sobotňajšie výsledky započítavali tiež do pretekov o majstra východu, však napriek počasiu priniesla veľmi slušné výkony. Aj keď sa jednotlivé kusy hmotnostne nehodnotili, perličkou bola 4-kilová hlavátka, ktorá ihneď putovala späť do rieky. Podobne ako po odvážení všetky ulovené kusy. „Chytala sa iba kaprovitá ryba – jalec, podustva, plotica, červenica, mrena, okrem belice. Tá je totiž chúlostivá, a keďže by prechovávanie vo vezírku neprežila, automaticky sa púšťala. Podobne ako lososovité druhy rýb,“ podotkol k pravidlám I. Orovčík, podľa slov ktorého síce tohtoročné výkony nedosahovali tie vlaňajšie, „v nedeľu ale chytil jeden pretekár 30 kg rýb, deň predtým to bolo 25, 24 i 22 kíl, čo je, myslím, veľmi slušné.“
Hoci udice do vody hádzali i traja Staroľubovňania, ceny napokon zobrali len cezpoľní. V súťaži jednotlivcov sa najviac darilo Radoslavovi Rolíkovi z Prešova, v družstvách si prvenstvo vylovil A-tím Vranova, členovia ktorého si zároveň odniesli putovný pohár.
„Táto voda je férová,“ pochvaľoval si rieku nad malou vodnou elektrárňou Roman Pavelka z Dunajskej Lužnej. Ako totiž vysvetlil, jedinú výhodu majú ľudia sediaci na krajoch. „Vo vnútri, a vidno to i na výsledkoch, však dobrý plavačkár nachytá viac,“ dodal reprezentačný tréner Slovenska, ktorý tak odmietol vplyv náhody a naznačil, že v plávanej rozhoduje hlavne technika. „Je to presne taký istý šport, ako ktorýkoľvek iný. Tí, ktorí to vedia, ktorí sa s tým narodili a majú dar od Boha, tí sú vždy oveľa lepší.“
ŠPORT NÁROČNÝ NA FINANCIE
Pre zaujímavosť: plávaná patrí v love rýb udicou medzi kráľovské disciplíny. Spočíva v umiestnení alebo vedení prirodzenej nástrahy vo vodnom stĺpci, t.z. v ľubovoľnej hĺbke od hladiny až po dno.
Dá sa v nej loviť s minimom náčinia, no čo sa týka nákladov na krmivo či vybavenie, patrí k najdrahším. „Napríklad jeden set prútov, tzv. deličiek, stojí približne 1000 €, stolička ďalšiu tisícku,“ poodkryl cenové relácie Ivan Orovčík, ktorý dodal, že ju tak robia len ľudia, ktorí si dokážu zohnať peniaze. „Lebo len počas jedného dňa minú na krmivo okolo 50 €.“
Mimochodom, Ľubovniansky pohár, ktorý sa konal pod záštitou primátora mesta, nebol len bežnými pretekmi. Pre MO SRZ totiž znamenal aj ichytologický prieskum úseku „chyť a pusť“. „Ako sa ukazuje, gro osádky tvorí kaprovitá ryba. No i keď sú tu podustvy, mreny, plotice, či lososovité ryby – napr. hlavátky a pstruhy, berieme to ako genofond jalca. A tým, že sa rozmnožuje, migruje hore a vyplavuje ho dole, zarybňujeme rieku Poprad,“ uviedol I. Orovčík, podľa slov ktorého sa súťaž rozhodli robiť aj z ďalších dôvodov – aby propagovali „plávačku“ a aby v budúcnosti do nej dokázali postaviť i vlastný tím.
Kukuricu, červy, dážďovky, kukly, ale i pečivo… toto všetko použili rybári ako návnadu počas pretekov. Na čo však šli ryby najviac, sa však presne určiť nedalo. Ako totiž poznamenal jeden z nich, bolo nutné špekulovať.