„K umění vede cesta trnitá,“ na tieto slová prvého dirigenta Dychovej hudby (DH) Ľubovnianka Otakára Michoněka si zaspomínali v piatok 21. októbra viacerí členovia dychovej hudby. Odvtedy prešlo totiž už 40 rokov, a to bol výborný dôvod na slávnostný koncert, spomienky i oceňovanie.
„Je až obdivuhodné, že vtedy už 71-ročný pán prišiel až zo Vsetína, aby tu položil základ dychovej hudby,“ spomínal na oslavách v Dome kultúry predseda spolku DH Ľubovnianka a vytrvalý kronikár Rudolf Roman. I na to, že prvý koncert Ľubovnianky sa odohral po 1,5-mesačnom ťažkom nácviku 22. októbra 1976 a bol pri príležitosti volieb do národných výborov. Predtým ale bolo nutné poopravovať pár dychových nástrojov, zozbierať amatérskych muzikantov a naučiť ich hrať z notového zápisu, uverejňované boli inzeráty v okresných novinách…
Počas 40-tich rokov sa v Ľubovnianke vystriedalo mnoho umelcov i zanietených muzikantov. Za zmienku stojí i fakt, že v jej radoch ostali už len dvaja zakladajúci členovia. A čo je potešujúce, dychová hudba predsa len má vo svojich radoch aj „mladú krv“. „Vieme, ako dychové hudby zápasia s nedostatkom mladých ľudí, lebo tí hľadajú skôr virtuálny svet, ale táto kapela môže hrať aj keď vypnú elektrický prúd a títo muzikanti dávajú zo seba všetko,“ s týmito slovami prišiel pozdraviť svojich kolegov J. Zentko, dirigent DH Belančanka.
Gratulantov bolo ale viac, aj primátor mesta Ľuboš Tomko ocenil zanietenosť našej dychovej hudby, reprezentuje nás nielen na Slovensku a nevieme si bez nej predstaviť žiaden jarmok, pietny akt, mnohé kultúrne podujatia, cirkevné slávností… „Dychová hudba je, bola a isto i bude bezkonkurenčná. Jej muzikanti majú zvláštnu moc, nádherným spôsobom ponúkajú krásu ľudovej piesne. Je to nádherné prepojenie a je nutné, aby ľudia dneška celkom nezosuroveli,“ povedal už bývalý podpredseda dychových hudieb na Slovensku Ján Marhulík.
Medzi ocenenými boli aj (zľava): R. Roman, V. Kuzmiak a Š. Zima.
To, že v mladej generácii, zanietenosti jej členov i podpore samosprávy i okolia je budúcnosť tohto zoskupenia, je každému jasné. A zabudnúť nemožno na podporu rodín, ktoré tolerujú členom Ľubovnianky hodiny nácvikov i cesty po vystúpeniach. „Majte s nami strpenie, ale už teraz vám musíme povedať, že začíname nacvičovať pieseň Čože je to 50-tka,“ veľavravne načrtla speváčka DH Ľubovnianka Veronika Boďová, ktorá je spolu s Bernadetou Hajastekovou ozdobou hudobných produkcií dychovky.
Ocenení na 40. výročí DH Ľubovnianka: Rudolf Roman (40 rokov pôsobí v ĽH Ľubovnianka), Štefan Zima (bývalý dirigent), Vasiľ Kuzmiak (terajší dirigent), Ján Švedlár (40 rokov pôsobí v DH Ľubovnianka), Milan Majkrak (dlhoročný člen), Ján Sivuľka (riaditeľ ZUŠ J. Melkoviča), Peter Mosorjak (člen Ľubovnianky a učiteľ ZUŠ).
Čo je dychová hudba?
Tak to ti, priateľu, neviem povedať. Možno to je májová nočná obloha, kde namiesto tisícky hviezd ju tisícky nôt a hodiny účinkovania krášlia. Možno to sú mestečká čarovné, kde uličkami ruka v ruke hudobné nástroje s muzikantmi spolu kráčajú a kde zaľúbené stretnutia pre iných pestujú…
Vystúpenia dychovej hudby Ľubovnianka na kultúrnych akadémiách a koncertoch sú už 40-ročnou tradíciou. Ľubovnianka sa stala blízkou vo chvíľach veselých i smutných…
AKO TO ZAČALO? V roku 1968 územnou reorganizáciou došlo k znovuvytvoreniu okresu Stará Ľubovňa. Výrazne sa posilnil jeho ekonomický i kultúrny potenciál. Nebolo možné, do budúcnosti, spoliehať sa na hosťujúce kultúrne súbory. Bolo treba založiť vlastné kultúrne telesá. Tak vznikol Okresný učiteľský spevokol DRUŽBA, tanečno-folklórny súbor Ľubovňan (predchodca dnešného úspešného súboru) a v roku 1976 i Dychová hudba ĽUBOVNIANKA. Z družobného okresu Vsetín prišiel už vtedy 71-ročný Otakár Michoněk (narodený 4. júna 1905) a externe začal vyučovať hru na dychové nástroje v Ľudovej škole umenia. Vtedajší riaditeľ školy Michal Kmeč bol veľmi ústretový, prichýlil v priestoroch školy aj dychovú hudbu a pomáhal pri jej prvých nácvikoch. Organizačne tu pôsobil vedúci odboru kultúry Okresného národného výboru (ONV) Milan Mašlej, materiálnu stránku zabezpečoval riaditeľ Okresného osvetového strediska Ivan Šťastný a Okresná inšpekcia požiarnej ochrany bola zverená kpt. Jozefovi Krivoňákovi, prostredníctvom ktorej v novembri 1976 dostala dychová hudba požiarnické rovnošaty. Staršie hudobné nástroje bolo treba svojpomocne opraviť a za 18 tisíc Kčs zakúpiť nové.
Prvý koncert 20. októbra 1976 Tŕnistá cesta k umeniu V okresných novinách boli uverejnené inzeráty na konkurz hráčov na hudobné nástroje a na spevákov pre dychovú hudbu. Podarilo sa sústrediť prvých hudobných amatérov z celého okresu. „K umění je cesta trnitá,“ boli povzbudivé slová prvého dirigenta. Nácviky boli dvakrát v týždni. Začiatky boli úsmevné a ťažké. Amatérskych muzikantov bolo potrebné najprv naučiť základom hudobnej teórie a hre na hudobný nástroj podľa notového zápisu. Bohatý notový materiál pochádzal od Otakara Michoněka, preto prvé hudobné skladby boli od známych českých skladateľov Karla Vacka, Františka Kmocha, Josefa Poncara. Prvý slávnostný nácvik a zakladajúca schôdza súboru bola 6. septembra 1976 v Ľudovej škole umenia za účasti predsedu ONV Štefana Pokrivčáka, zriaďovateľov a hostí. Bola zvolená Samospráva – výbor dychovej hudby (Karol Malý – predseda, Štefan Gerják – pokladník, Vasil Kormaník – hospodár, Rudolf Roman – kronikár). Súbor si dal pomenovanie DYCHOVÁ HUDBA ĽUBOVNIANKA. Prvý koncert bol už 22. októbra 1976 (voľby do národných výborov). Koncertovalo sa i pred volebnými miestnosťami v Starej Ľubovni, Novej Ľubovni, Hniezdnom, Nižných Ružbachoch. Po obciach vozil Ľubovnianku autobus podniku Skrutkáreň. Prvé hudobné skladby boli: Jar a mládí, Koline, Koline…(František Kmoch), Šly panenky (Emil Štolc), Háj, husičky,háj (Alois Čuma), Přes dvěvesnice, Zvonky v Loretě (Josef Poncár), Fura slamy (Karel Vacek) a ďalšie.
Umeleckí vedúci – dirigenti Od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1976 Otakár Michoněk, dôchodca, od 1. januára 1977 do 31. decembra 1986 Štefan Zima, učiteľ ĽŠU, od 1. januára 1987 až doteraz Vasil Kuzmiak, učiteľ ZUŠ.
Dôležité míľniky 22. apríla 1990: príchod pápeža Jána Pavla II. na Slovensko, Ľubonianka koncertuje na námestí pred súsoším Ľudovíta Štúra v Modre, potom na letisku Vajnory Bratislava spolu s ďalšími 63 dychovkami z celého Slovenska. Muzikant František Urbanský je včlenený do 100-členného orchestra hudobníkov účinkujúcich počas slávnostnej svätej omše. Celoslovenská konferencia Združenia dychových hudieb Slovenska (Trnava, november 1996). Slávnostný koncert k 20. výročiu dychovky (hostia: Janko Ambróz s folklórnou skupinou Borievka, folklórna skupina Pasternoci). Koncert PIENINAMI (júl 1996, koncert pod lipami v Červenom Kláštore a splav Dunajca). Máj 1997 – koncert pre ľubovniansku MISS SLOVENSKA (Monika Šulíková). August 1997, uvítanie Spišského biskupa a slávnostná svätá omša v Toporci. Júl 1999 – KROSCIENKO v Poľsku, trojdňové účinkovanie spojené s výstupom na TRI KORUNY, Ľubovnianka účinkuje aj na svadobnom obrade. Koncert EUROREGION BEZ HRANÍC za prítomnosti predsedu Národnej rady SR (Jurgow – Podspady, júl 2000). 3. máj 2002 – GORLICE (Poľsko) – Medzinárodný festival dychových hudieb. 18. máj 2003 – nacvičené slávnostné fanfáry venované Mestu Stará Ľubovňa od hudobného skladateľa Jána Melkoviča a za jeho prítomnosti boli uvedené pri príležitosti sprístupnenia hlavnej bašty na Ľubovnianskom hrade.
KONCERTY DH ĽUBOVNIANKA
Od roku 1976 do roku 2015 absolvovala Ľubovnianka okolo 700 úspešných kultúrnych vystúpení: vianočné a letné koncerty na pešej zóne, novoročné koncerty v podnikoch (Skrutkáreň, Vzorodev, Agrostav, Závody 1. mája, Jednota, Pekárne, Tesla, Komunálne služby, Okresný stavebný podnik, štátne inštitúcie a úrady), oslavy oslobodenia, májové oslavy, Deň učiteľov, výročia spoločenských a záujmových organizácií (požiarnici, rybári, športovci, včelári), pochovávanie basy, občianske a cirkevné pohreby, cirkevné sviatky a slávnostné sväté omše v Starej Ľubovni, Slovenskej Vsi, Toporci, Podhoranoch, Vojňanoch, Chmeľnici, Bratislave – Vajnoroch, folklórne slávnosti (Košice, Poprad, Kľušov, Prešov, Kamienka, Legnava, Ľubica, Vsetín, Poľsko – St.Sacz, Nowy Sacz, Piwniczna, Rabka, Kroscienko, Gorlice, Baczkow, Ukrajina-Svaljava), festivaly dychových hudieb, letné promenádne koncerty v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, Bardejovské Kúpele, vystúpenia v Československej televízii Košice, Podolínske a Ľubovnianske jarmoky, Hubertovské slávnosti, Pieninský maratón, tanečné zábavy, kladenie základného kameňa závodu Tesla, koncert pri uvítaní pápeža Jána Pavla II. v Modre a Bratislave – Vajnoroch.
ZAUJÍMAVOSTI – v roku 1977 je prvýkrát odohraná Československá štátna hymna na oslavách 100. výročia založenia dobrovoľného požiarneho zboru v Hniezdnom, – neskôr sa nacvičili smútočné chorály (P. I. Čajkovskij, F. Grančič, F. Chopin, V. Wagner), cirkevné omšové a pohrebné skladby, pochodové skladby, polky, valčíky, tangá i koncertné skladby, slovenské, české, moravské ľudové piesne so spevom. Dnešný repertoár je bohatý. Najmä ľudové piesne so spevom sú obľúbeným repertoárom. - v roku 1979 dostáva dychovka nové veľmi pekné letné rovnošaty a zimné kabáty (požiarnické uniformy prestala používať). – v roku 1989 pribudla ďalšia jednoduchá letná rovnošata-tmavé sako a svetlé nohavice, tmavý kabát k pohrebom. Od roku 1991 sa začali používať časti ľudového kroja (orientácia na interpretáciu ľudových piesní) prvé farebné foto dychovky je z 25. augusta 1984 (Podolínsky jarmok)
Ľubovnianka nás sprevádza vo chvíľach veselých i smutných, občiansky pohreb v Jakubanoch v roku 1981.
- účinkovanie na oslavách 1. mája 1985 – počas noci napadlo 20 cm snehu
– dychovka je od 1. októbra 1990 členom Združenia dychových hudieb Slovenska, členský príspevok na jedného člena bol 100 Kčs
- 11. júna 2000 hrá Ľubovnianka na kúpeľnej kolonáde Bardejovských kúpeľov súťažné tangá od J. Baláža – Krajina bez mori a P. Šianského – Keď zaznie tango. Dostala pochvalný zápis do kroniky od hudobného skladateľa Adama Hudeca a od prezidenta dychových hudieb Rakúska, Slovák žijúci v Amerike sponzoroval prepravku exkluzívneho plzenského piva
– do kroniky pribudol zápis od predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša (28. september 2001)
– 28. apríl 2004 mal Mikuláš Duranka absolventský koncert v Dome umenia v Košiciach, po úspešnom štúdiu na VŠMU v Bratislave pôsobí v Slovenskej filharmónii ako hráč na trúbku
– v roku 2014 pribudla do dychovky prvá muzikantka – Kristína Harčariková, úspešná absolventka ZUŠ v hre na saxofóne.
Rudolf Roman, predseda spolku DH Ľubovnianka, Vasil Kuzmiak, dirigent DH Ľubovnianka