Dusivý kašeľ straší hlavne mamičky malých detí.
Mnohí, hlavne skôr narodení si spomínajú na ochorenie, ktoré pred desiatkami rokov znamenalo vážny stav a často i úmrtie detí. V ostatnom období sa však čierny kašeľ, odborne pertussis, opäť dostáva do povedomia verejnosti. Viac nám priblížila regionálna hygienička Mária Mancalová, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Starej Ľubovni. Ten intenzívne sleduje, ako sa bude epidemiologická situácia v súvislosti s výskytom tohto ochorenia vyvíjať a v prípade potreby prijme potrebné protiepidemické opatrenia.
V súvislosti s výskytom čierneho kašľa hovoríme zväčša o deťoch. Kto je teda vystavený riziku nakazenia týmto ochorením?
- Každý, kto nie je zaočkovaný očkovacou látkou proti čiernemu kašľu, alebo koho stav očkovania nie je aktuálny.
Ako je to s jeho výskytom na Slovensku? Sú zaznamenané aj úmrtia?
- Ročne zaznamenávame na Slovensku 1-2 desiatky prípadov ochorení. Vyskytuje sa u neočkovaných, ako aj u očkovaných, u ktorých sa z rôznych dôvodov nevytvorili dostatočné hladiny protilátok. Klinický priebeh ochorení však nie je dnes až taký dramatický. Pred zavedením očkovania sa ochorenie vyskytovalo epidemicky a bolo sprevádzané vysokou smrtnosťou, ročne až 100 úmrtí pred zavedením očkovania. K 22. aprílu 2023 bolo v epidemiologickom informačnom systéme hlásených 411 prípadov pertusis - čierneho kašľa v SR. V tomto období evidujeme na Slovensku zvyšujúcu chorobnosť, a to až dvojnásobnú ako v roku 2023.
Ako sme na tom v okrese Stará Ľubovňa?
- K 29. aprílu tohto roku evidujeme päť prípadov. V súvislosti s výskytom čierneho kašľa v okrese Stará Ľubovňa v rokoch 2010 - 2024 môžeme konštatovať, že vo väčšine prípadov ide o sporadicky výskyt. V roku 2019 sme zaznamenali jednu epidémiu, bola to rodina s tromi prípadmi ochorenia. V roku 2020 sme zaznamenali dve epidémie, tiež rodiny s tromi chorými.
Aj z blízkych krajín, napríklad z Česka prichádzajú informácie, že toto ochorenie naberá na sile...
- Ochorenie sa vyskytuje na celom svete. V krajinách, kde sa očkovanie vykonáva celoplošne, je situácia podobná ako u nás, v krajinách, kde sa očkovanie nevykonáva, alebo sa vykonáva nesystematicky, sa ochorenie stále vyskytuje v epidémiách a časť chorých končí smrťou.
V súčasnosti sa pozoruje v niektorých rozvinutých krajinách nárast výskytu čierneho kašľa u mladých dospelých a tomuto novému problému sa začína venovať pozornosť. Toto ochorenie prebieha v cyklických priebehoch a pozoruje sa v 3 až 4-ročných intervaloch opakovane v podobe menších epidémií. Tohto roku je táto situácia mimoriadna, hlavne v okolitých krajinách. Česká republika zaznamenáva vysoký výskyt v súčasnosti, ale aj viaceré krajiny v Európe. Susedné Česko upozorňuje, že od začiatku roku 2024 do 3. marca bolo v krajine hlásených už 1 666 prípadov čierneho kašľa, z toho v 9. kalendárnom týždni to bolo 449 nových prípadov. Počet prípadov čierneho kašľa v krajine týždenne stúpa. Znepokojujúce sú predovšetkým infekcie u detí do jedného roku života, ktorých už Česko hlási 36. Podobnú situáciu hlásia aj ďalšie európske krajiny ako Dánsko, Chorvátsko či Belgicko. Podľa dostupných údajov sú najviac postihnuté vekové skupiny detí a mladších dospievajúcich, vrátane dojčiat a malých detí, ktoré nedosiahli vek na to, aby boli kompletne očkované.
Dnes už ale, našťastie, v porovnaní s minulosťou máme dostupnú liečbu. Ako sa teda ochorenie lieči?
- Účinným liekom sú antibiotiká, ktoré významne znížili výskyt komplikácií po tomto ochorení. Súčasťou liečby je aj tlmenie príznakov najmä kašľa.
Určite je vhodnejšie ochoreniu predísť, aké sú teda možnosti?
- Najúčinnejším prostriedkom v prevencii čierneho kašľa je očkovanie, ktoré je v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Na ochranu detí v prvom roku života sa odporúča aj očkovanie tehotných žien. Materské protilátky chránia dieťa po narodení do obdobia, kým bude očkované.
Medzi nešpecifické spôsoby prevencie ochorenia na čierny kašeľ patria - vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, preľudneným nevetraným priestorom, časté umývanie rúk, vetranie, v prípade ochorenia používanie jednorazových utierok.
Je toto ochorenie stále smrteľné? U akých vekových kategórií je najrizikovejšie?
- Čiernym kašľom, na ktorý sa dá aj zomrieť, sú najviac ohrození novorodenci do polroka života. Proti ochoreniu sa prvýkrát očkuje až v treťom mesiaci. Ak novorodenec nemá dostatočné protilátky od matky, je v prvom štvrť až polroku v ohrození života. Ak matka nie je zaočkovaná alebo preočkovaná, riziko sa zväčšuje. Očkovanie proti čiernemu kašľu je povinné. Posilňujúcu dávku dostanú v piatom a v 11. mesiaci. Prvé preočkovanie je v šiestom roku života dieťaťa. Vakcín na tieto očkovania je u nás dosť. Problém je s nedostatkom vakcín na druhé preočkovania v 13. roku života u adolescentov a pre dospelých, ktorí by sa mali preočkovávať každých desať rokov.
Je toto očkovanie bezpečné? Má aj vedľajšie účinky?
- U tohto druhu očkovania sa okrem všeobecne platných kontraindikácií uvádza viac dôvodov, pre ktoré niekedy očkovanie nemožno vykonať. Sú to najmä ochorenia nervového aparátu v anamnéze (kŕče, zápal mozgu, poškodenie mozgu), komplikovaný priebeh po podaní prvej dávky očkovacej látky, kedy sa má od podania ďalších dávok upustiť. Ojedinele sa po očkovaní môžu vyskytnúť lokálne reakcie v podobe začervenania v mieste vpichu, opuchu a bolestivosti, a z celkových reakcií bolesti hlavy, zvýšená teplota, vzácne neurologické komplikácie. Očkovanie je ale najúčinnejším prostriedkom v prevencii čierneho kašľa, a preto vyzývame k zodpovednosti rodičov a obyvateľstvo.
Príznaky čierneho kašľa
- Čierny kašeľ je akútne ochorenie hlavne detí a adolescentov. Prejavuje sa typickým záchvatovitým kašľom trvajúcim aj 6 týždňov a dlhodobou rekonvalescenciou. Ochorenie bývalo v minulosti často sprevádzané mnohými komplikáciami, ako krvácaním do viečok, zápalom pľúc, zápalmi stredného ucha, ale aj zápalom mozgu.
- Ochorenie sa prenáša z človeka na človeka vdychovaním vzduchu kontaminovaného bacilmi chorého človeka alebo čerstvo znečistenými predmetmi slinami chorého. Inkubačný čas sa pohybuje od 7-10 dní, môže byť aj dlhší.
- Príznaky na začiatku pripomínajú bežnú nádchu (kýchanie, výtok z nosa, miernu horúčku a mierny kašeľ). Do dvoch týždňov je kašeľ závažnejší a charakterizujú ho epizódy početných rýchlych zakašľaní, po ktorých nasleduje hlasný a hlboký namáhavý vdych, pri ktorom sa vydá zvuk podobný híkaniu somárika alebo kikiríkaniu kohúta alebo vysoký piskľavý zvuk. Tieto epizódy zvyčajne končia vykašľaním hustého priehľadného hlienu, po ktorom často nasleduje vracanie. Najprv sa vyskytujú v noci a neskôr čoraz častejšie počas dňa a môžu sa opakovať jeden až dva mesiace.
- Klinický obraz je sprevádzaný tým, že baktéria produkuje toxín, ktorý paralyzuje sliznicu dýchacích ciest tzv. riasinkový epitel, ktorý sa normálne vlní a vylučuje hlieny. Toto sa pri tomto ochorení zastaví v dôsledku a hlieny sa zhromažďujú, dieťa nie je schopné vykašľať hlieny, takže sa dusí, a preto sú záchvaty kašľa také intenzívne. Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 17 (2. máj 2024)