Keď sa pred štyrmi rokmi zrútila strecha zimného štadióna, mnohí to považovali za koniec hokejového sna. Na jeho znovuzrodení však Mesto intenzívne pracovalo, výsledkom čoho sú tri možné scenáre.
Ten prvý hovorí o dokončení zimáku prostredníctvom súkromného investora. A stojí na tom, že po postavení ho samospráva v nasledujúcich rokoch (5-6) postupne spláca. „Máme už aj konkrétnu, i keď len indikatívnu ponuku. Cena štadióna by, podľa nej, bola na úrovni 2,3 mil. eur bez DPH s tým, že investor by ho nasledujúcich 15 rokov aj prevádzkoval,“ prezentoval prvú z možností na pôde MsZ primátor Mesta Ľuboš Tomko. Alternatíva č. 2 ráta s priamou finančnou injekciou mesta. To by tak zaktualizovalo existujúci projekt a nalialo peniaze do dostavby – približne 1,8 mil. eur pri otvorenej ľadovej ploche, v prípade krytej haly o 650 tisíc € viac. Samozrejme, ďalšie náklady by malo so zabezpečením ich chodu. Možnosť číslo tri stojí na rovnakom základe ako prvá. Rozdiel je však v tom, že investor síce štadión postaví, no Mesto sa bude podieľať len na prevádzke – a to odkúpením tzv. ľadohodín.„Ako partnera si vieme predstaviť Slovenský zväz ľadového hokeja. Zapojili sme sa preto do jeho programu budovania menších zimných štadiónov s rozmerom plochy 20 x 40?m. Vo svojej žiadosti sme ale uviedli, že máme záujem o väčší rozmer – 26 x 56?m, tak ako máme zakúpené mantinelové ohradenie a technológiu,“ dodal Ľ. Tomko. Samozrejme, táto ponuka tiež počíta so splnením podmienok zo strany Mesta, ako napr. zabezpečenia všetkých sieťových prípojok k hranici stavby alebo vybudovania prístupovej cesty a parkovacích miest. Hovorí tiež o prenájme minimálne 60 hodín mesačne pre potreby verejného korčuľovania a iných športových aktivít obyvateľov či navýšení hodín telesnej výchovy na školách spadajúcich pod Mesto. Napriek tomu sa táto alternatíva javí pre radnicu ako najvýhodnejšia. Dôvod? „Pretože aj keby sme z vlastných zdrojov dostavali zimný štadión, treba si uvedomiť, že jeho prevádzka nie je lacná záležitosť. Ak by sme našli takýto model verejno-súkromného partnerstva so zväzom, prípadne s iným, tak si myslím, že je to cesta, ktorou by sme sa mali uberať,“ vysvetlil primátor.
A rovnaký názor na to mali počas MsZ aj poslanci. „Mne sa tá alternatíva so zväzom ľadového hokeja pozdáva najviac. Myslím si, že by sme sa nemali báť záväzkov, ktoré z toho vyplývajú,“ netajil jednoznačný postoj Valent Jaržembovský. Na jeho slová vzápätí nadviazal Pavol Gurega, podľa ktorého táto alternatíva pripadá do úvahy ako jediná. „Už teraz by sme mohli povedať, že pokiaľ nám táto možnosť prejde, ideme do toho.“ A potom by zo súčasnej ruiny mohol byť moderný štadión, presnejšie – viacúčelové športové centrum. Slovenský zväz ľadového hokeja počíta so 40-tkou štadiónikov, s výstavbou desiatich by chcel začať už v tomto roku. Žiadostí je ale 117. Či sa teda Starej Ľubovni podarí dostať medzi vyvolených, ukáže až čas. Niečo však môžu naznačiť už rokovania medzi primátorom a zväzom, ktoré sa uskutočnia v priebehu marca. Apropo, samospráva má na výber i ďalšie možnosti. Napr. ponúknuť všetko čo má do dlhodobého nájmu či dať od zimáku ruky preč. Tá posledná však neprichádza do úvahy. Odkaz z radnice je totiž jednoznačný – zámerom Mesta je zimný štadión dostavať.
Zimný štadión, akuálny stav zo 17. marca 2017
Tri otázky, tri odpovede – primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko
Pred niekoľkými rokmi sa v súvislosti s dokončením zimáku hovorilo o približne 1,6 mil. eur. Suma, ktorá odznela na zastupiteľstve, však bola o 20 percent vyššia. Prečo? – Pretože alternatíva z roku 2010 nepočítala s rolbou, vzduchotechnikou a zateplením stavby. T.z., že by bola veľmi náročná na prevádzkovanie. Ak teda chceme štadión dostavať, musíme rátať s dvoma miliónmi eur. Pred poslancami ste tiež spomínali, že v priebehu marca by malo dôjsť k ďalšiemu rokovaniu so SZĽH… – Zatiaľ ešte neprebehli, rokujeme však s dvoma potencionálnymi investormi, s ktorými sa uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí. O výsledku budeme informovať na najbližšom rokovaní MsZ začiatkom mája. V týchto dňoch prebieha súdny proces so zhotoviteľmi stavby. Je šanca, že mesto po ňom uvidí celú, prípadne aspoň časť zo spôsobenej 235-tisícovej škody? – Sme optimistickí, čo sa týka výsledku súdneho sporu, t.z., že budeme úspešní. Je tu však celoslovenský problém, a to vymožiteľnosti práva. Veríme, že aspoň časť finančných prostriedkov uvidíme, ale každopádne si myslím, že je to na dlhšie časové obdobie.