Moderný architektonický prvok v parku oproti ZUŠ Jána Melkoviča, ktorý zhotovili nedávno študenti architektúry pod vedením lektorov z Občianskeho združenia Woven v rámci workshopu, síce zaujal svojou nevšednosťou, kritiku si vyslúžil hlavne materiál, z ktorého je atypický prvok na (ne)sedenie zhotovený.
Menšie výhrady sprevádzali aj výber lokality, viacerí uvažovali, či moderná stavba zapadá do prostredia s klasickými bytovkami, rušnou cestou a viac - menej zanedbaným parkom. Väčšie smerovali ku kvalite materiálu. „Je to spravené z absolútne nekvalitného dreva, ktoré muselo niekde stáť dlhodobo v mokrom prostredí, je neošetrené. Vieme, že v čase stavby dlhodobo pršalo, aj sme ľutovali mladých, že mrzli. Lenže toto drevo odpudzuje už len na pohľad. Prírodné veci sú pekné aj vtedy, keď chytia patinu, vynikne prírodný materiál, toto má však od pozitívneho dojmu veľmi ďaleko,“ uviedli v liste adresovanom redakcii obyvatelia lokality.
Rozdielne názory na kvalitu dreva
Zástupcovia Woven, o.z. vysvetlili, že výber miesta prebiehal s lokálnym partnerom a Mestom Stará Ľubovňa a môže byť začiatkom premeny danej lokality. Podobné aktivity realizujú už 9 rokov po rôznych mestách a za viaceré projekty získali aj nominácie a architektonické ceny. Ich cieľom je hľadať nové formy mobiliáru vo verejnom priestore.
Priznali, že použili rezivo zo smrekovca, ktoré je podľa nich veľmi kvalitné a vhodné na stavby do exteriéru. „Objekt je realizovaný z nehobľovaného reziva. Dôvodom je nielen rozpočet, ale aj povaha realizácie. Veľká časť čiernych fľakov na rezive však vznikla pri práci na kovových detailoch spojov. Za relatívne krátky čas drevo bez náteru získa sivú farbu a fľaky postupne zaniknú,“ uviedli.
Ku kvalite dreva sa vyjadril aj Pavol Mišenko, mestský poslanec, ktorý sa dlhodobo venuje práci s drevom, a ktorému sa konštrukcia ako celok páči. „Použili tu klasické najlacnejšie stavebné rezivo - smrek II. alebo až III. triedu. Nosné prvky, hranoly, sú podľa mňa v poriadku, akurát by som ich lepšie naimpregnoval minimálne ľanovým olejom.“
Dielo nevydržalo dlho nepoškodené
Faktom je, že po niekoľkých týždňoch je výsledok snaženia mladých ľudí sčasti zničený, polámaný hlavne v spodnej časti. „Na tak namáhaný objekt nemôže byť použité „senkaté“ nekvalitné drevo,“ myslia si obyvatelia.
Problém vidí M. Mišenko aj v závesných prvkoch. „Ak to bolo zhotovené na to, aby po tom chodili ľudia, autori zle vybrali materiál, mali tu použiť rezivo I. triedy bez hrčí, teda senkov. Lebo hrča materiál oslabuje, a preto sa v mieste jej výskytu láme. Samozrejme, aj tu mi chýba impregnácia.“
Náter dreva odmietajú
Argumentácia zhotoviteľov smeruje k tomu, že výsledky workshopu sú realizované za veľmi krátky čas študentami, ktorí často získavajú prvé skúsenosti so stavbou. A ide často o experimentálne konštrukcie, ktoré sú prototypmi. „Z týchto dôvodov môže dôjsť k poruchám stavby. Poškodené drevené ležadlá majú len doplnkovú funkciu. Išlo o experiment, pri ktorom sme rátali s možnými poruchami. Poškodené dosky budú buď vymenené, alebo pri vážnejšom poškodení odstránené úplne a sezónne nahradené iným materiálom, sieťami, pevným textilom...“ Ako ale zdôraznili, sú zásadne proti náterom ich objektov. „Náter by pri tomto druhu nehobľovaného reziva nemal želaný efekt. Tento typ ošetrenia taktiež vyžaduje istú pravidelnosť a tú pri tomto druhu špecifického objektu nie je možné zaručiť. Myslíme si, že tento objekt je príležitosťou spoznať prirodzené starnutie dreva a jeho krásu.“
Objekt má obmedzenú životnosť
Diskusia okolo nového prvku je pritom podľa zhotoviteľov užitočná a svedčí o záujme občanov o svoje okolie, rovnako obyvatelia podčiarkujú, že rozhodne nechcú haniť námahu mladých ľudí. Ani brániť inovatívnosti. „Keď sa už ale niečo robí a či je to z projektu, alebo cez sponzoring, malo by sa robiť kvalitne. Aj to je ukážka toho, ako pristupujeme k práci, kvalite, k výslednému efektu. Tiež k vynaloženým peniazom,“ uvádzajú.
Ako sme sa dozvedeli, objekt je dočasný, nepodlieha ani stavebnému povoleniu. Ako uviedli zhotovitelia, konštrukcia, ktorá nevznikla v profesionálnej dielni ani v profesionálnych podmienkach, má predpokladanú životnosť niekoľko rokov. Po doslúžení je možné ju jednoducho demontovať. Nateraz bol objekt odovzdaný do majetku a správy mesta.
foto: ĽMS, OZ Women
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 35 (22. september 2021)