ZAMYSLENIE SA: November je sviatočnejší ako október

K novembrovým dňom mám osobitý vzťah. Keď ničím iným tak len tým, že ako jediný mesiac v roku začína vždy a pravidelne slávnostne. Pre katolícku cirkev sviatočným dňom - Sviatkom všetkých svätých. Pre jej veriacich aj 2. november pokračuje spomienkovo, smerom k našim zosnulým príbuzným.

Tento sviatočný  dvojdeň je po Vianociach a Veľkej noci tretí najdôstojnejší pre veriacich katolíkov. Spomíname na našich rodičov, starých rodičov i ďalších rodinných zosnulých, ktorých si ešte pamätáme z ich života. Na ich trvalú pamiatku symbolicky zapaľujeme desiatky sviečok, na studený kameň pokladáme bohaté kytice chryzantém na odpustenie našich prehreškov. Ak je počasie neprajné, po návrate domov dobre padne mamin čaj so spomienkou na babku a jej tradičný kalíštek rumu v ňom. Na taký ma naučila práve ona, štedrá bola do posledných dní života, dotrpela v 79-roku jej diagnóz.

Taká bola babka Anna. Statočne priznávam, že v detskom veku som novembrové dni nemal v láske. Príliš sa nečervenám, lebo ako 10-ročnému výrastkovi som nemal prečo tlieskať krátkym dňom sprevádzaným pochmúrnym počasím. Chýbalo prirodzené slnečné svetlo, miestnosti ovládala temnota, šerosť nedokázali pohltiť Edisonove žiarovky. Ulica zívala prázdnotou, bez kamarátov bola pustá, pôsobila mŕtvo.

Moje detské predstavy o novembri teda odvolávam, lebo nie sú celkom pravdivé, ale jednostranné. November v skutočnosti nie je škaredý, nie ja ani nudný. Naopak, v ostatných rokoch ho považujem skôr za kúzelný, minimálne počas slnečných dní. Aby som to potvrdil stačí sa mi poprechádzať v mestskom parku, kde príroda pomocou slnečných lúčov doslova čaruje. Takú pestrú paletu farieb na žiadnom plátne v známych galériách som nevidel. Dokresľuje ju veselý džavot škôlkarov na ihriskách v parku a zvýrazňuje ohlušujúce krákanie kŕdľov vrán nad nimi. My musíme byť tolerantní, sme predsa „vraňare.“ Musím doplniť, že košický mestský park nie je jediným zhromaždiskom v mesta. Verím, že príroda sa tak správa aj na iných miestach, nevynecháva ani Starú Ľubovňu.

V dospelom veku ma vždy vie osloviť a utíšiť dvojdeň Sviatok všetkých svätých a za ním deň Pamiatky zosnulých. V Košiciach sa mnohonásobne zväčší počet vyrobených kytíc a kytičiek, vencov a venčekov, aby sa nimi zakryli zašlé aj vyleštené kamene hrobov, košické  cintoríny sa zmenia na hrejivé botanické záhrady. Aj keď, bohužiaľ, poväčšine sú umelohmotné. Prostredie cintorínov otepľujú zrazu stovky ba tisícky horiacich sviečok, večer s kyticami kvetov robia cintoríny čarovnými rozprávkami. A čo my, ľudia? Načo je nám dvojdeň sviatkov?  Neviem, každý ich prežíva individuálne, intímne vo svojom vnútri. Ja tieto dni vnímam  ako príležitosť k osobnej spovedi, k zamysleniu sa nad svojim životom, prehodnocovaniu svojho konania, jeho etapám, k ospravedlňovaniu sa tým, ktorých som mohol akokoľvek raniť. Je to moja očista duše, žiadosť o odpustenie rodičmi, manželky, detí i od ostatných blízkych. Je to v slzách, ktoré mi tečú po tvári, je to v pokore, ktorou sa k Vám skláňam a zároveň šepkám: „Ďakujem.“

Mesiac november nie je výnimočný len dvojdňovým sviatkom. Zo známych svätcov či svätíc sú traja, ktorých vatikánski otcovia ocenili a na spomienku im prisúdili jeden z novembrových dní. V katolíckych periodikách a kalendároch boli hrubšími písmenami zvýraznené, ich mená si dobre pamätám z detských rokov do súčasnosti. Najmä preto, že v tom detskom novembri boli často spomínané babkou Annou s prirodzeným zdôrazňovaním nezabudnúť sa zúčastniť povinných cirkevných obradov.

Musím priznať, že som ich nemal v obľube – počúvať latinské texty v mrazivom prostredí kostola sv. Mikuláša. V dospelom veku ešte menej a v seniorskom vôbec nie, pre viaceré otravné zdravotné diagnózy, hoci do perly košickej stredovekej pamiatky Dómu sv. Alžbety som mal na skok. Tak do katedrály už nechodím pravidelne, hoci jej architektúru obdivujem a prostredie milujem.

MARTIN, KATARÍNA, OMNDREJ

Mimochodom, milý čitateľ, pravdepodobne nevieš, že Dóm je rozlohou najväčším chrámom na Slovensku s kapacitou niekoľko tisíc prítomných. Má ešte ďalší primát, v Európe je zemepisne najvýchodnejšia postavená katedrála v neskoro gotickom slohu bola stavaná na rozhraní stredoveku a novoveku. Je to vzácna kultúrna pamiatka, Košičania sú na ňu právom hrdí.

Aby som vás, milí čitatelia, príliš nezdržiaval od plnenia každodenných povinností konečne poviem mená troch osôb, ktoré si v novembri uctievame ako svätých. V poradí podľa dní v kalendári:

11. november je roky zasvätený sv. Martinovi

25. november si uctievame sv. Katarínu

30. november si pripomíname sv. Ondreja

Domnievam sa, že patrí sa menovaným venovať niekoľko slov.

Meno Martin vyslovujem najčastejšie z jednoduchej príčiny, spolu s manželkou sme ho vybrali nášmu synovi. A priznám sa, že dobre, vyštudoval archeológiu na UK v Bratislave, viac ako 20 rokov pracuje v Brne na ústave Českej akadémie vied. To ale len na okraj.

Čo študoval sv. Martin som sa nikde nedočítal, no usudzujem, že bol dobrodružným typom mladého muža, keď už ako 15-ročný vstúpil do Rímskych légií. Jeho milosrdenstvo sa prejavilo známym počinom, keď jedného studeného dňa, pri stretnutí s chudobným a uzimeným žobrákom, odsekol polovicu zo svojho plášťa a venoval mu, vraj ho k tomu inšpiroval sen. Po čase vystúpil z armády, dal sa pokrstiť, stal sa horlivým kresťanom. Usadil sa vo Francúzsku, založil jeden z najstarších kláštorov v Európe, v mladej cirkvi 4. storočia bol menovaný biskupom. Sám bol chudobný, ale  pomáhal chudobným, vo svojom okolí šíril evanjelium. Cirkev stanovila sv. Martina za patróna vojakov, remeselníkov a vraj aj žobrákov.

Poznám viacerých Martinov vo svojom okolí i mimo neho, nositelia tohto mena sú zvyčajne pokojní muži, dobroprajní a milosrdní. Aj keď nie sú svätí. Čo ma viac znepokojuje je skutočnosť, že sv. Martin už viac rokov neprikrýva prírodu bielou perinou na svoje meniny. Žeby už tak zostarol? Neviem, nielen časy, ale aj klíma na planéte sa mení. Žiaľ, na bielu perinu si musíme počkať a zvykať si, že sv. Martin už zostarol a nevládze.

Katarína, Katka, Kaťa, Katrena, Katuša, Katinka ako ju asi oslovovali kati na začiatku 4. storočia, keď ju na príkaz pohana - rímskeho cisára viedli na popravisko, lebo mu odmietala vyhovieť. A v čom? Prečo? Snáď len preto, že sa dovolávala spravodlivosti u krutého pohana? Z histórie sa dozvedáme, že to bola vzdelaná mladá žena s vysokým zmyslom pre spravodlivosť, na ktorú doplatila. Cisár sa nevedel jej zmocniť, nepomohli poradcovia, učenci, ani väzenie, dokonca ani jeho ponuka na svadbu, už ostával len trest konečný. Oddeliť krásnu hlavu od ostatného tela. Oddaná Bohu tak odišla z toho sveta celkom mladá, panenská. Rovnako mladej cirkvi to stačilo k tomu, aby ju pozdvihla na sväticu. Žila naplno hoci len krátko, len zlá doba ju zaskočila. A navyše, naši pradedovia, prababky ju neprávom považovali za strigu. Doteraz som sa nedozvedel prečo. Narodila sa, žila a popravená bola v Alexandrii, meste, ktoré bolo v tej dobe pod správou Ríma.

Hádam to nemusí byť pravda, ale domnievam sa, že vyššie vymenované menovkyne sv. Kataríny aspoň z časti podedili po nej pracovitosť, cieľavedomosť a šikovnosť.

Posledným z trojice novembrových svätcov je sv. Ondrej. O jeho živote sa veľa nevie, hoci v kostoloch jeho meno zaznieva často. A má prečo. Mnohí viete, že Ondrej bol bratom sv. Petra, prvého pápeža katolíckej cirkvi, zástupcom Ježiša na tomto svete, prvým apoštolom. Po smrti Ježiša odišiel do Ázie, kde sa venoval misionárskej činnosti. Za šírenie kresťanstva sv. Ondrej bol tiež ukrižovaný. A bol to práve Ondrej, ktorý Petra priviedol k Ježišovi a obaja sa stali jeho vernými apoštolmi.

Dnes je úsmevné, že sv. Ondreja, na rozdiel od sv. Kataríny, ľudová „múdrosť“ neoznačuje svätca za strigôňa. Naopak, netrpezlivé slobodné dievky spínajú svoje ruky k nemu, aby jeho pričinením získala vytúženého mládenca, blízkeho jej srdcu. Zisťujú to z odlievaného olova, ktorého požehnáva práve sv. Ondrej. Moj Bože dajže mi ty znáti, kedy budem pri oltári státi....

Pavel Novák, Košice

ilu. foto: archív, www. pixabay, com