Medzi vrchmi nad Mníškom n/Popradom stála kedysi osada SKALNÁ. Dnes tu zostalo len niekoľko kamenných základov, dreveníc, hospodárskych budov, ktorých vnútrajšok pripomína, že aj na tomto odľahlom mieste kedysi žili ľudia.
Koncom r. 1944 sa ale osada Skalná stala dejiskom dramatických udalostí. Stalo sa to na usadlosti rodiny Pavla a Anny Imrichovcov. Táto rodina sa vystavila veľkému riziku, keď ukryla židovskú rodinu pred odsunom do koncentračného tábora. Išlo o časť rodiny Honigovcov z neďalekej obce Malý Lipník. Ukrývali sa tu rodičia Yeti a Emanuel a ich synovia Móric a Šimon. Obaja synovia, vrátane ich bratov Jozefa a Ernesta, boli zapojení do miestneho partizánskeho odbojového hnutia. Ich miesto úkrytu na Skalnej niekto oznámil a na usadlosť dorazilo SS komando. Pri razii celý statok prehľadali, Móric a Šimon Honigovci boli schovaní v senníku pod domom v špeciálnej drevenej debni zahrabanej v sene. Rodičia sa v tej dobe už na statku nenachádzali. Členovia komanda zapálili stodolu s chlievmi v domnienke, že sa tam ukrývajú hľadaní Židia. Stodola naplnená slamou okamžite vzplanula a vyhorela do tla. Napriek vyhrážaniu sa celej rodine a následnému zatknutiu gazdu Pavla Imricha neboli bratia Honigovci vyzradení a nájdení. Zázraky sa dejú, počas požiaru stodoly začal fúkať silný východný vietor, ktorý odvrátil plamene od obytnej časti celej usadlosti.
Vrátili sa do minulosti
Boli to nielen statoční miestni ľudia, ktorí pomáhali hasiť, ale aj „vertikála“ ktorá v tejto chvíli vstúpila do príbehu a zasiahla formou silného vetra. Toto leto (2019 ) pri príležitosti 75. výročia tejto udalosti bola v osade Skalná nainštalovaná informačná tabuľa, na ktorej je tento príbeh aj fotografie. Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo na hrade v Starej Ľubovni stretnutie potomkov rodiny Honigovcov, Imrichovcov a ďalších zúčastnených strán tohto príbehu. V piatok 6. septembra Skalná opäť ožila. Prišla tu židovská rodina, aby si pripomenula tieto udalosti, ktoré ich spojili a vrátili im život.
Text a foto: Ľubomír Ogurčák
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 34 (17. september 2019)