Prešiel všetkými postmi v mládežníckych družstvách VKM Stará Ľubovňa, usadil sa napokon na jeho obľúbenom poste smečiara v tíme kadetov. Je členom družstva Gymnázia T. Vansovej, ktoré sa tento rok stalo vicemajstrom Slovenska vo volejbale stredných škôl, s tímom kadetov obsadil štvrté miesto na majstrovstvách Slovenskej republiky. Miroslav Imrich – najlepší športovec roka 2016.
M. Imrich je športový typ, tenisu sa začal venovať ako malý chlapec. Neskôr presedlal na lyžovanie, ktorému sa venoval až do 6. ročníka na základnej škole. Vtedy ho začal lákať volejbal a priviedol ho k nemu Mikuláš Hreško. Začiatky boli ťažké, ale postupne sa mu to začalo páčiť a zlepšoval sa. Na volejbale ho priťahovalo to, že športovec nezodpovedá len sám za seba, ale hrá pre kolektív. „Na môjho prvého trénera mám veľmi dobré spomienky, jeho tréningy boli veľmi tvrdé, niekedy aj so zvýšeným hlasom. Zo začiatku som sa bál, ale postupom času som pochopil, že ak niečo chcem dosiahnuť, tak to sa dá len tvrdou prácou. On ma nakopol, začal som na sebe pracovať,“ spomína na svoje začiatky nádejný volejbalista, ktorý postupne prešiel všetkými postmi. Na základnej škole začal ako nahrávač, v klube postupne hral libera, blokára, univerzála, až zakotvil na obľúbenom smeči.
ZVLÁDOL ŠPORT I ŠKOLU Miroslav je nielen dobrý športovec, ale aj výborný študent. Po skončení „základky“ pokračoval v štúdiu na gymnáziu. Okrem iného ho tam lákala príležitosť pokračovať v športovej kariére, lebo vedel, že tam majú dobrý volejbalový tím. Nepochádza zo športovej rodiny, rodičia považovali a považujú za prvoradú školu. „Rodičia mi sľúbili, že ak budem stíhať školu, môžem si nájsť nejakú voľnočasovú aktivitu, ktorá ma bude baviť. Našiel som si volejbal a začal ma tak baviť, že som si upravil režim tak, že mám každý deň presne naprogramovaný do hodiny,“ skonštatoval Miroslav. Rodičia ho v tom podporujú, sú jeho vernými fanúšikmi, pravidelne ho z hľadiska povzbudzujú. A pridávajú sa k nim aj jeho kamaráti, ktorých volejbal zaujíma. Talentovaný športovec má svoje vzory, najväčším je francúzsky reprezentant Earvin N´Gapeth. „Fascinuje ma tým, že dokázal, že aj z nemožného sa dá dosiahnuť všetko, ak človek chce. Motivoval ma k tomu, že som začal na sebe poctivo makať v posilňovni, zlepšovať dynamiku a výsledky sa dostavili. Základom je dobrá kondička, volejbalista musí rozvíjať dynamiku a výbušnú silu a používať pri hre rozum,“ pokračoval M. Imrich. Každý športovec potrebuje relaxovať a slúžia k tomu koníčky. Tými Mirovými sú prechádzky v prírode so psom a hudba. Väčšinou je to tvrdá hudba a najobľúbenejšou kapelou je rocková kapela AC/DC. Ako nám prezradil, bez hudby by nedokázal existovať. Miroslav je výborný študent a má jasno aj v tom, čo chce v budúcnosti robiť. „V škole ma baví chémia a biológia, chcem študovať medicínu. Samozrejme, štúdium bude mať prioritu, ale ak ho budem zvládať, chcem hrať aj volejbal. Ale to všetko je budúcnosť, čas ukáže, ako sa to bude vyvíjať,“ uzavrel športovec. S hrou a prístupom k povinnostiam sú spokojní aj tréneri. „Miro je stmeľovač kolektívu, všetci ho majú radi, vždy je veselý. Je veľmi pracovitý. Keď som ho začal trénovať, tak bol taký „maco,“ ale začal na sebe tvrdo a vytrvalo pracovať a výsledky sa dostavili. Je to vodcovský typ, má v tíme rešpekt. Má výborný servis a je úspešný aj na smeči. Výbornými výkonmi si vypýtal pozvánku do širšieho kádra seniorského mužstva,“ zhodnotil svojho zverenca tréner Marek Kseňák.
Text: Ján Petrus, foto: Mário Veverka
Článok bol publikovaný v ĽN č. 27 (11. júl 2017)