Keď v roku 2009 preberal Stanislav Šutor (na fotografii) hokejový tím Nice, tamojšie „Orly“ lietali v 2. lige veľmi nízko. Postupne však naberali výšku a vlani sa im podaril prienik „nad mraky“. O tom, aká bola premiérová sezóna v najvyššej francúzskej hokejovej súťaži, už hovorí rodený Ružbašan, ktorý v krajine galského kohúta pôsobí takmer tri desaťročia.
V našom rozhovore pred štartom Magnus ligy ste sa vyjadrili, že cieľom č. 1 bude pre Nice záchrana, čo nebude jednoduché. A asi ani nebolo…
– Áno, prvá sezóna nebola vôbec jednoduchá, ale poslúžila nám, aby sme nabrali cenné skúsenosti. Hneď od začiatku sme pochopili, že to nebude ľahké. No snažili sme sa pri poctivej práci udržiavať si v kabíne po celý rok optimizmus.
Na súperov ste vyleteli ako víchor. Prvé tri duely ste vyhrali, zlom potom prišiel v októbri. Doplatili ste možno aj na nováčikovskú neskúsenosť?
– Nemyslím si, že sme vyleteli ako víchor, i keď je pravda, že nám prvé tri zápasy vyšli. Dokonca, na veľké prekvapenie všetkých, sme boli chvíľku na čele tabuľky. Tušili sme, že je to dočasné, čo sa aj neskôr ukázalo… Sezónu sme mali rozdelenú na štyri fázy. Prvá bola veľmi vydarená, keď sme sa dostali do čela. Potom prišiel útlm. V novembri sme opäť zabojovali a postúpili o 4 priečky, lenže prišli zranenia a zaúradovala aj naša neskúsenosť. V marci sme dali všetky sily dokopy, vďaka ktorým, i spomínanému optimizmu, sme sa nakoniec v Magnus lige udržali. Po skončení základnej časti patrilo Orlom 11. miesto.
Na rovnakej priečke, 9 bodov pred Chamonix-Morzine, ste skončili aj po bojoch o udržanie sa. Kedy vám padol balvan zo srdca?
– Na konci sezóny to bolo medzi 9. a 11. priečkou dosť napäté. Boje o udržanie sme začali dobre. Prvé dva dôležité zápasy sme vyhrali, pri treťom sme sa dozvedeli, že Chamonix-Morzine prehral so Štrasburgom. Na jednej strane nám spadol povestný balvan zo srdca, na druhej sa mužstvo uvoľnilo tak, že sme v posledných dvoch stretnutiach podľahli papierovo slabším tímom. Je to veľká škoda, lebo si myslím, že sme si zaslúžili lepšiu než 11. priečku.
Počas „off season“ prichádza čas na rekapituláciu i hodnotenia. Čo vás teda v lige prekvapilo najviac? Pozitívne, ale i negatívne.
– Keď sme minulého roku vyhrali D1, tak sme sa rozhodli, že do Magnus ligy pôjdeme s maximálnym počtom pôvodných hráčov, ktorí si svoj postup ťažko vydobyli. Bolo veľkým prekvapením, že sme s jednoznačnými favoritmi hrali veľmi vyrovnané zápasy. Taktiež ma veľmi prekvapilo, že pôvodne som mienil pri niektorých dueloch „šetriť“ našich lídrov a dať priestor mladším, neskúsenejším hráčom. Nebolo to však možné, lebo každý zápas sme museli hrať naplno. Oplatilo sa bojovať, lebo zo všetkých mužstiev sme ako jediný prehrali maximálne o gól.
V klube pôsobí aj šesť Slovákov a medzi nimi i chlapec od nás – Mário Kurali. Ako ste spokojný s jeho hrou?
– Mária som už dlhšie sledoval ešte v jeho predchádzajúcom klube v Poprade. Na začiatku sezóny sme hľadali defenzívnejšieho obrancu a Mário po príchode – v novembri 2016, naše požiadavky úplne splnil. Je vynikajúco fyzicky vybavený a je excelentný korčuliar. Jeho jednoduchý spôsob hry je na najvyššiu ligu ako stvorený.
Diváci sú asi všade na svete nároční. Neboli teda tí vaši nespokojní, keď prišli prehry a bojovali ste o udržanie?
– S tými divákmi máte pravdu. Pred sezónou sme sa preto veľmi obávali, ako to skončí na tribúne. Viete, keď pár rokov po sebe pravidelne vyhrávate a umiestňujete sa na špici tabuľky, tak je samozrejmé, že to s nimi vo vyššej lige bude zložitejšie. Predtým sme mali 90 až 95-percentné obsadenie tribún a báli sme sa, že keď začneme prehrávať, tak sa divák od nás odvráti. Ale intenzitou hry i napriek početným prehrám (17 zo 44 zápasov) sa nám podarilo si fanúšikov udržať.
Poďme k druhej sezóne Nice v Magnus lige. Súperov už máte trochu prečítaných, takže ako znie ďalší cieľ? Play-off?
– Druhá sezóna býva pre všetkých vždy náročná. Mojím hlavným cieľom je ísť jednoznačne do play-off a nerád by som už rozprával o udržaní. Podľa tohto cieľa sme stavali aj nový tím. Obmena mužstva bola výrazná, vymenili sme až 50 % hráčov a pri ich prijímaní bolo jasné, že pôjdeme tvrdo za cieľom a urobíme preto všetko.
Enkláva slovenských hokejistov bola, z pohľadu národností, v Nice druhou najpočetnejšou. Plánujete ju ešte rozšíriť?
– Tento rok to už nie je pravda, lebo v tíme budú hrať piati Slováci.
V rámci prípravy si vraj, počas augusta zahráte, aj na Tatranskom pohári v Poprade…
– Tento turnaj nám umožní sa kvalitnejšie pripraviť na sezónu a sme radi, že naše predsezónne sústredenie sa skončí na takom známom podujatí, ako je Tatranský pohár. Už dlhšie nás to lákalo a tento rok sa to podarilo zrealizovať.
Pôvodne som predchádzajúcou otázkou chcel skončiť, ale nedá mi. Ako hodnotíte účinkovanie našich hokejistov na majstrovstvách sveta? Bolo sklamaním aj pre vás?
– Pravdupovediac, ich účinkovanie sa hodnotí ťažko. Vo všetkých krajinách, či je to Nórsko, Rusko alebo Francúzsko, sa kvalita hráčov veľmi vyrovnala. Problém vidím inde – a to, že hráči hrajú pod veľkým tlakom. Stačí jediná prehra a už je ťažko sa dostať do hráčskej pohody. Napriek tomu si nemyslím, ako sa píše v tlači, že slovenský hokej je v kríze. Možno politickej, ale to už je iná téma. Slovensko stále vychováva kvalitných hráčov. Stačí sa pozrieť na našu 18-tku. Počkajme, kým sa všetci dostanú na MS a výsledok bude iný.
Foto: archív S. Šutora
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 28 (18. júl 2017)