Nielen pre tých, ktorí si obľúbili seriál Četnícke pamäti, ktorý sme uverejňovali v Ľubovnianskych novinách od roku 2018 do júla tohto roku, prinášame výbornú správu. Seriál vyjde podobne ako súbor článkov Objavené v ľubovnianskom archíve aj knižne a realizačný tím pomaly finišuje s prípravou novej publikácie.
Očakáva sa, že uvedenie do života nového knižného diela výnimočného aj témou, by malo pripadnúť symbolicky na 28. október, teda na výročie vzniku Československej republiky, a následne aj četníctva, ktoré ako predchodca dnešného policajného zboru, otvorilo svoju históriu. 250-stranová kniha bude plná fotografií naozaj výnimočných a doteraz neznámych pre Starú Ľubovňu.
„Už počas uverejňovania článkov v seriáli som mal veľa podnetov od obyvateľov mesta, ktorí jednak reagovali na históriu prezentovanú v novinách, ale aj ponukou s výbornými fotografiami. Aj vďaka tomu sa mnohé dostali pred oči verejnosti prvýkrát v histórii. Sú to úplne nové snímky, takpovediac neokukané a hlavne historicky veľmi cenné. Medzi také isto patria aj fotografie od Jozefa Majernička či Dušana Kanderu, ktoré keď som dostal do rúk, priam vyrážali dych,“ podotkol autor Pavol Mišenko, ktorý si ale rovnako cení ochotu ďalších prispievateľov nielen zo Starej Ľubovne.
Kniha ale hlavne prináša ucelený obraz o četníkov v Starej Ľubovni, ale aj o príslušníkov četníctva okolitých obcí, výnimočne tam, kde existovali četnícke stanice. Teda môžeme ju pokojne nazývať regionálnou. Ponúka cenné informácie o tom, ako v tom čase pracovali, ako sa obliekali, čo riešili, podľa akých zásad a predpisov sa riadili strážcovia zákona počas prvej Československej republiky. Zároveň kniha detailne ilustruje očami četníkov výnimočné historické udalosti lokálneho, ale aj globálneho významu v období rokov 1918 – 1939.
„Okrem prípadov odohrávajúcich sa v Starej Ľubovni, je tam aj veľa kapitol o Podolínci či iných obciach, ktoré četníci zaznamenali do pamätníkov, lebo vtedy to vyhodnotili ako dôležitý odkaz pre budúcnosť. Tieto informácie majú veľký význam pre miestnych obyvateľov a často iba potvrdzujú takzvanú oral history, ktorá sa šírila dlhé roky ústnym podaním, a dnes ju vieme aj odborne podložiť. Kniha obsahuje aj rozsiahlu prílohu s menným zoznamom veliteľov či rádových príslušníkov z četníckych staníc, kde sa nám zachovali pamätníky,“ podotkol autor, ktorý sám nečakal, že články v Ľubovnianskych novinách vyvolajú taký veľký ohlas. Napokon, to je aj úloha miestnych médií, nielen informovať, ale vyburcovať aj verejnú mienku i tých, ktorí vedia doplniť, poopraviť či odhaliť históriu.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 34 (17. september 2019)