Volejbalový kapitán Maroš Kasperkevič po štvrtom titule oddychoval v rodnom meste

Doma má už štyri majstrovské tituly, na drese kapitánsku pásku a v rukách aktuálne ocenenie pre najlepšieho nahrávača slovenskej extraligy.

Rodák zo Starej Ľubovne Maroš Kasperkevič absolvoval v drese Rieker UJS Komárno dominantnú minulú sezónu. Fanúšikovia ho pred časom mohli stretnúť v domácej športovej hale, kde odovzdával medaily nastupujúcej generácii staroľubovnianskych kadetov. S odstupom troch mesiacov od finále si Maroš našiel čas na bilancovanie úspešného roka, rodinnú pohodu aj plány do budúcna.

TITUL VYDRETÝ

Finálová séria vo volejbalovej extralige priniesla veľkú drámu, Komárno v nej napokon zdolalo VKP Bratislava 3:1 na zápasy a získalo v poradí štvrtý titul. Podľa staroľubovnianskeho rodáka bol tento triumf mimoriadne náročný. „S odstupom času si tento titul vážim možno ešte viac. Finálová séria bola veľmi náročná a vyrovnaná, každý zápas rozhodovali detaily a nikto nám nič nedaroval. Oproti niektorým predchádzajúcim sezónam sme si tentoraz museli cestu za titulom doslova vybojovať,“ vracia sa k zlatým momentom.

Ako kapitán tímu sa snažil udržiavať kabínu v plnej koncentrácii, čo sa napokon aj dokonale podarilo. „Teší ma najmä to, že sme počas celej sezóny držali spolu ako tím a v najdôležitejších momentoch ukázali charakter. Práve tímovosť a súdržnosť boli podľa mňa hlavnými faktormi nášho úspechu.“

NAJLEPŠÍ NAHRÁVAČ

Kolektívny úspech nášho rodáka s reprezentačnými skúsenosťami podčiarklo aj prestížne individuálne ocenenie. Štatistiky hovoria jasnou rečou – Maroš Kasperkevič bol najlepším nahrávačom domácej najvyššej súťaže. On sám však zostáva pri zemi a úspech delí medzi spoluhráčov a najbližších.„Určite ma to potešilo a vážim si takéto ocenenie. Vnímam ho však ako výsledok práce celého tímu, pretože nahrávač je len taký dobrý, ako sú jeho spoluhráči okolo neho,“ hovorí skromne.

Zároveň dodáva, že za úspechmi na palubovke by to bez pevného rodinného zázemia nefungovalo. „Veľký podiel na tom má moja rodina. Manželka a dcérka pri mne stáli počas celej sezóny, podporovali ma v náročných chvíľach a pomáhali mi vytvárať zázemie, vďaka ktorému som sa mohol naplno sústrediť na volejbal.“

VZÁCNY ČAS V RODNOM MESTE

Po dlhom a vyčerpávajúcom kolotoči zápasov si Maroš našiel čas aj na rodnú Starú Ľubovňu, ale i na rodinnú dovolenku. Je to spôsob, ako načerpať sily. „Keď som v Starej Ľubovni, snažím sa naplno využiť čas s rodinou. Počas sezóny sme od seba väčšinu roka. Preto si veľmi vážim chvíle, ktoré môžem stráviť s manželkou, dcérkou, rodičmi, súrodencami a ich rodinami. Počas celej sezóny ma podporujú aj na diaľku, čo si veľmi cením a ďakujem im za to,“ posiela odkaz domov úspešný športovec, ktorý sa venuje aj individuálneho tréningovému plánu.

ODKAZ MLADÝM

Volejbal má v Starej Ľubovni hlboké korene a klub vychoval už desiatky úspešných ligistov. Maroš Kasperkevič išiel príkladom aj mladým kadetom, ktorým osobne zagratuloval k majstrovskému titulu na domácej palubovke. A čo by mladým talentom poradil na základe svojich bohatých skúseností? „Hlavne, aby sa nevzdávali a išli si za svojimi cieľmi. Nie vždy bude všetko jednoduché a počas cesty prídu aj ťažšie chvíle, ale práve tie človeka posúvajú ďalej. Dôležité je vydržať, pracovať na sebe a veriť, že všetka snaha a obeta sa raz vrátia.“

ČO PRINESIE BUDÚCNOSŤ?

Keď hráč na domácej scéne vyhrá štyri tituly, prirodzene sa vynára otázka, kde hľadať novú motiváciu. Pre 33-ročného nahrávača to však problém nie je. Vernosť farbám Komárna nateraz zostáva prioritou, no dvere pred novými výzvami definitívne nezatvára. „S Komárnom sme zažili množstvo krásnych momentov a podarilo sa nám dosiahnuť veľké úspechy, na ktoré budem vždy hrdý. Motiváciu však stále mám. Rieker je klub, ku ktorému mám silný vzťah, takže nezvažujem momentálne žiadnu inú možnosť. No ak by prišla zaujímavá ponuka zo zahraničia, určite by som ju zvážil. Legionárska skúsenosť je niečo, čo by som si raz rád vyskúšal, ak na to budú vhodné podmienky,“ uzatvára ľubovniansky rodák, ktorý robí skvelé meno svojmu mestu na slovenskej volejbalovej mape.

foto: archív mk

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 17, 26. august 2026).